Piatok, 20. november 2026
Mimoriadne správy

Mier nemôže stáť len na ústupkoch Kyjeva, tvrdia experti. Od Ruska žiadajú záväzky aj vynútiteľné záruky

 Webnoviny  13:00  54
Mier nemôže stáť len na ústupkoch Kyjeva, tvrdia experti. Od Ruska žiadajú záväzky aj vynútiteľné záruky

20.11.2026 (SITA.sk) - Martin Klus, bývalý štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí, tvrdí, že dohoda nemôže stáť len na ústupkoch Kyjeva.

Prípadná mierová dohoda by podľa odborníkov nemala zaväzovať len Ukrajinu. Rusko by muselo prijať konkrétne záväzky a ich plnenie by mali zabezpečiť medzinárodné mechanizmy.

Akákoľvek mierová dohoda o ukončení vojny na Ukrajine by pritom mala zaväzovať aj Rusko, zhodujú sa analytik agentúry SCIO Martin Klus a vojnový reportér Viktor Larionov. V súvislosti s obnovenými diplomatickými rokovaniami upozorňujú na potrebu konkrétnych záväzkov Moskvy a mechanizmov na ich vynucovanie.

Záväzky aj pre Moskvu


Klus, bývalý štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí, tvrdí, že dohoda nemôže stáť len na ústupkoch Kyjeva. „Mierová dohoda nemôže byť iba zoznamom ústupkov Ukrajiny vynútených silou, ako máme možnosť vnímať zo strany Ruska od začiatku konfliktu,“ uviedol. Rusko musí podľa neho „prijať konkrétne záväzky a prejaviť dobrú vôľu, aby sme ho mohli brať vážne“.

Malo by zastaviť útoky na civilnú infraštruktúru, vrátiť deportované deti, vymeniť zajatcov a stiahnuť vojská z dohodnutých území. Zásadné je podľa Klusa rozlišovať medzi zmrazením konfliktu a právnym uznaním okupovaných území.

Dodržiavanie dohody by mal zabezpečiť medzinárodný monitoring a automatizovaný sankčný mechanizmus, v ktorom by každé závažné porušenie malo konkrétne dôsledky. „Skúsenosti nás učia, že podpisy na papieri nestačia,“ povedal. Dodal, že „mier bez možnosti vynútenia jeho dodržiavania totiž môže byť iba prestávkou pred ďalšou vojnou“.

Rusko trvá na maximalistických požiadavkách


Larionov, externý vojnový reportér portálu Aktuality, upozornil, že Moskva odmietla väčšinu kompromisov, ktoré jej ponúkli Ukrajina a USA od rokovaní v Istanbule v roku 2022. „Postoj Ruska zostáva naďalej rovnako radikálne zameraný na dosiahnutie ‚maximálneho‘ plánu,“ povedal.

Moskva podľa neho požaduje odovzdanie celého Donbasu, teda Doneckej a Luhanskej oblasti, a uznanie svojej kontroly nad okupovanými ukrajinskými územiami. V prípade Chersonskej a Záporožskej oblasti sa pritom podľa Larionova počíta so zachovaním súčasnej línie frontu.

Larionov rovnako upozornil aj na bod o demilitarizácii. Pôvodná verzia podľa neho počítala s približne 100-tisíc ukrajinskými vojakmi, čo možno vzhľadom na veľkosť krajiny považovať za takmer úplné odzbrojenie. Neskôr pribudol aj zákaz používania a skladovania západných zbraní a rakiet či útočných dronov stredného doletu. Ukrajina ich dostávala od spojencov a odnedávna si ich vyrába aj sama.

Ruské ústupky by preto podľa Larionova skôr pripomínali kompromis alebo čiastočné upustenie od existujúcich požiadaviek. V Abú Zabí podľa neho zazneli napríklad myšlienky neblokového statusu Ukrajiny so zárukami bezpečnosti podobnými článku 5 Severoatlantickej zmluvy. Za garantov plnenia ruských záväzkov považuje USA, európske krajiny a dokonca aj Čínu, ktorá nie je priamym účastníkom rokovaní, no „má značný vplyv na Rusko“.

Záruky nesmú zostať len na papieri


„Ukrajina nepotrebuje ďalšie Budapeštianske memorandum, teda politické ubezpečenia bez účinných bezpečnostných garancií,“ uviedol Klus. Larionov pripomenul Budapeštianske memorandum z roku 1994, v ktorom sa Rusko spolu s ďalšími signatármi zaviazalo rešpektovať nezávislosť, suverenitu a existujúce hranice Ukrajiny v súvislosti s jej jadrovým odzbrojením. Rusko však tieto záväzky následne porušilo. Rusko bolo jedným zo signatárov memoranda a no podľa odborníka ho „príliš nedodržiava“. Nové záruky by preto mali byť „aj právne zakotvené, aby v budúcnosti nedošlo k opätovnej invázii“.

Klus ako možné riešenie rusko-ukrajinského konfliktu uviedol päť pilierov Koalície ochotných. Ide o monitoring prímeria pod vedením USA, dlhodobú podporu ukrajinskej armády, mnohonárodné bezpečnostné sily, záväzky pomoci pri opakovanej agresii a prehĺbenie obrannej spolupráce. EÚ by podľa neho mohla zabezpečiť financovanie a sankčné mechanizmy, NATO vojenskú koordináciu a interoperabilitu. Členstvo Ukrajiny v aliancii by bolo najsilnejšou zárukou, no v tejto chvíli podľa neho nepripadá do úvahy. „Dovtedy teda potrebujeme dôveryhodné riešenie s účasťou USA a európskych spojencov,“ dodal na záver pre tlačovú agentúru SITA.

Viac o téme: Vojna na Ukrajine



Fotogaléria k článku: Vojna na Ukrajine v novembri 2026 (fotografie)

Viac k témam: Mierové rokovania o Ukrajine, Rusko-ukrajinský konflikt, Vojna na Ukrajine
Zdroj: SITA.sk - Mier nemôže stáť len na ústupkoch Kyjeva, tvrdia experti. Od Ruska žiadajú záväzky aj vynútiteľné záruky © SITA Všetky práva vyhradené.
Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a. s. si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.