Príbeh Gastona Lerouxa ožije v Pezinku. Rešpekt tvorcov k Fantómovi opery zaujal aj autorovu pravnučku Véronique

7.7.2026 (SITA.sk) - Véronique Leroux oceňuje, že slovenskí tvorcovia nejdú cestou ďalšej adaptácie, ale vracajú sa k podstate.

Príbeh Fantóma opery prežil 130 rokov a prešiel si mnohými adaptáciami. Tentokrát prichádza na Slovensko – nie však formou ďalšej adaptácie, ale formou návratu. Návratu k hlasu a človeku.

Každá ďalšia adaptácia diela prinášala vždy niečo navyše - väčšiu produkciu alebo vizuál. „My sme sa spýtali, čo môžeme z tohto príbehu, naopak, odobrať. A čo je také silné, že nepotrebuje nič navyše. Odpoveď bola jednoduchá – hlas,“ uviedol režisér a dramaturg projektu Fantóm opery na zámku Roman Čisár.

Projekt imerzívneho scénického čítania zaujal aj autorovu pravnučku Véronique Leroux. Väčšina ľudí si v súvislosti s Fantómom opery predstavuje bielu masku a slávny muzikál Andrewa Lloyda Webbera. Véronique Leroux však príbeh svojho prastarého otca vidí úplne inak. Pôvodný román chceli lepšie pochopiť aj samotní tvorcovia projektu, ktorý sa uskutoční 18. októbra v priestoroch Šimák Zámok Pezinok, a s pravnučkou autora sa dokonca osobne stretli v Paríži.

Véronique Leroux svoje stanovisko tvorcom udelila po tom, ako preukázali, že sa k príbehu jej prastarého otca vracajú s rešpektom. Oceňuje pritom práve to, že slovenskí tvorcovia nejdú cestou ďalšej adaptácie, ale vracajú sa k podstate. Véronique si predstavenie pravdepodobne príde pozrieť aj osobne do Pezinku.

Príbeh je viac pravdivý, než si myslíme

Jednou z inšpirácií pre Lerouxov román bola tragická udalosť z roku 1896, keď sa v parížskej Opére Garnier zrútila časť obrovského krištáľového lustra. Pri tejto tragédii prišiel o život jeden človek. Véronique Leroux však vnáša do príbehu aj ďalšie okolnosti, ktoré by mohli nasvedčovať tomu, že príbeh Fantóma opery je viac skutočný, než by sa mohlo zdať.

„Keď vyhorela opera – myslím, že to bolo v roku 1868... jeden hudobník bol ťažko popálený na tvári. A jeho snúbenica, ktorá bola baletka v opere, nanešťastie zomrela. Gaston Leroux ako vždy vyšiel z reálnej skutočnosti, aby napísal svoj román. Potom, samozrejme, nastupuje jeho fikcia, ale základom je pravda. Pre mňa ten človek existoval,“ odhaľuje mrazivé pozadie pravnučka autora.

Či už bol Erik skutočný, alebo nie, podľa Véronique Leroux zostáva podstata príbehu nezmenená „Láska je silnejšia ako všetko ostatné a musíme sa neustále milovať. To je dôležité... Je dôležité milovať a byť milovaný. To je tá hlavná lekcia,“ povedala Véronique. Práve na tomto presvedčení stojí aj nová slovenská akustická verzia príbehu.

S rešpektom k dielu Gastona Lerouxa

Koordinátorka produkcie Fantóma opery na zámku Zuzana Maťusová podotkla, že väčšina ľudí pozná Fantóma opery najmä ako muzikál.

„Pôvodný román Gastona Lerouxa je však oveľa tajomnejší a psychologicky hlbší. Táto inscenácia nestavia na veľkolepých kulisách, ale na sile príbehu, ľudského hlasu a jedinečnej atmosfére priestoru. Verím, že práve vďaka tomu divákom priblíži Fantóma opery v podobe, v akej ho Gaston Leroux pôvodne napísal,“ uviedla Maťusová, ktorá od narodenia žije v Pezinku.

S rešpektom k dielu pristupovala aj autorka hudby Ema Olnerová. Komponovanie scénickej hudby pre Fantóma opery je pre ňu najmä dramaturgickou otázkou. 

„Leroux postavil príbeh na strate vizuálnej istoty: keď zmizne tvár, ostane hlas. Hudba v tomto kontexte nepodčiarkuje text, ona ho zastupuje. Pracujem s voiceovermi nie ako s doplnkom, ale ako s materiálom, ktorý má vlastnú temporalitu a priestorovosť. To, čo vzniká, nie je soundtrack. Je to zvukový priestor, v ktorom sa divák orientuje namiesto toho, aby sledoval,“ priblížila Olnerová

Prečo Šimák Zámok Pezinok?

Mesto Pezinok je podľa režiséra Romana Čisára ideálnym miestom pre premiéru Fantóma Opery. „Zámok a aj kontext Pezinka ako mesta s obrovskou históriou a veľmi silným vnímaním kultúry sú pre projekt dôležité, rovnako ako podpora primátora mesta,“ doplnil Čisár.

Mesto Pezinok totiž prevzalo nad projektom záštitu. Primátor Roman Mács je presvedčený, že projekt svojou kvalitou, kultúrnym významom a medzinárodným presahom výrazne obohatí život v Pezinku. „Veríme, že práve takéto podujatia posilňujú dobré meno nášho mesta, prinášajú obyvateľom výnimočné umelecké zážitky a zároveň ukazujú, že aj Pezinok môže byť miestom, kde vznikajú a odohrávajú sa projekty s medzinárodným ohlasom,“ uviedol primátor.

O to viac je pre mesto potešujúce, že bude môcť privítať aj pravnučku autora Fantóma opery. „Jej účasť by bola nielen symbolickým prepojením s bohatou kultúrnou tradíciou, ale aj potvrdením významu tohto projektu. Verím, že práve takéto momenty zanechávajú silný dojem na návštevníkov aj obyvateľov a prispievajú k tomu, aby bol Pezinok vnímaný ako mesto otvorené kvalitnej kultúre a výnimočným podujatiam,“ povedal Mács.

Režisér projektu priblížil, že Šimák zámok Pezinok má svoju históriu so zvukom a bol navrhnutý na prácu s hlasom. „Priestor nie je kulisa. Je spoluautorom. Keď divák prestane priestor vidieť a začne ho počuť, uvedomí si, ako sa zvuk mení podľa toho, kde stojí, ako reaguje stena či ako znie vzdialenosť. V ten moment je v inom vzťahu k tomu, čo sa deje. Prestane to byť niečo pred ním. Stane sa to niečím, v čom sa nachádza,“ opísal Čisár.

Nie monštrum. Ale tragický a ranený hrdina

V živote rodiny Leroux má Fantóm opery dodnes špeciálne miesto. Na hlavného hrdinu a celý príbeh sa pozerajú inými očami, než možno ostatní, ktorým je príbeh dobre známy. Aj napriek tragickému pozadiu a prostrediu temných podzemných chodieb Opéry Garnier Véronique nevníma Fantóma opery ako horor, ale práve naopak.

„Hovorím, že je v tom obrovské množstvo citov, a práve preto to celé ľudstvo tak silno vníma. Keď to dielo vidíte, každý ho precíti, je to magické. Táto láska je komplikovaná, ale reálna,“ povedala a doplnila, že ich rodina Erika nevníma ako nejaké monštrum. Vidí v ňom zlomeného tragického hrdinu. „Je talentovaný, je nadaný, je zamilovaný. A veľmi dobre vieme, že Christine nikdy nezíska, takže ten príbeh je hlboko smutný,“ doplnila.

Erik podľa nej zomrel zlomený a s láskou Christine v sebe. „Vedel, že nemôže ten vzťah naplno žiť. No zomrel s touto láskou vo svojom srdci. Spoznal v živote lásku,“ povedala tvorcom Lerouxova pravnučka.

Nesplnený sen Véronique Leroux

Pravnučka autora tvorcom na stretnutí súčasne prezradila, že jej snom je, aby sa Fantóm opery jedného dňa hral priamo v Opére Garnier vo francúzštine. Fantóm opery má pre rodinu Lerouxovcov posvätnú hodnotu.

Véronique ho dokonca prirovnala k Biblii. Jej celoživotným poslaním je zároveň vybudovanie veľkého múzea Gastona Lerouxa priamo v Paríži. Na tejto misií začala pracovať ešte so svojou zosnulou matkou a s podporou francúzskeho ministerstva kultúry.

Viac k témam: Fantóm opery
Zdroj: SITA.sk - Príbeh Gastona Lerouxa ožije v Pezinku. Rešpekt tvorcov k Fantómovi opery zaujal aj autorovu pravnučku Véronique © SITA Všetky práva vyhradené.