Koniar z Auschwitzu. Skutočný príbeh chlapca, ktorý prežil nemožné!

Vychádza množstvo kníh z čias holokaustu a niekedy sú napísané lepšie, inokedy horšie. Koniar z Auschwitzu patrí rozhodne medzi tie najlepšie napísané – inteligentne, pútavo a napínavo, s výborne zakomponovaným historickým kontextom. Občas vám stečú po tvári slzy a budete v nemom úžase sledovať cestu Henryho, ktorý prežil toľko ako niektorí z nás za niekoľko životov.

Keď sa v roku 1933 Adolf Hitler dostal k moci, Henry Oster mal len päť rokov. Bol jedným z 2 011 Židov, ktorých Gestapo odvlieklo z ich domova a deportovalo z Kolína, a jedným z 23 ľudí z tejto skupiny, ktorí prežili pobyt v koncentračnom tábore. Napriek hladu, neľudským podmienkam a hrdlačeniu pri koňoch sa Henrymu podarilo nájsť vnútornú silu a vôľu žiť. Nezlomil ho ani brutálny pochod smrti zamrznutou poľskou krajinou do koncentračného tábora Buchenwald, kam Nemci nahnali väzňov pred blížiacou sa ruskou armádou.

Vnútro mi zožieral hlad. Už to dlho nevydržím. No vo chvíli, keď som sa začínal vzdávať, ocitol som sa v auschwitzských stajniach s radmi konských boxov. Barbarossa bol obrovský, nádherný žrebec. Reagoval len na nemecké povely a ja som bol jediný chlapec hovoriaci po nemecky, a tak ho zverili mne. Pocítil som iskierku nádeje. Ak budem Nemcom užitočný, ak sa budem dobre starať o kone, možno predsa len prežijem.

Koniar z Auschwitzu je citlivý a dojímavý príbeh muža, ktorý zažil hrôzy Osvienčimu. Keď si už myslel, že nedokáže vzdorovať a začínal sa vzdávať, tak vtedy sa ocitol v osvienčimských stajniach plných koní. A prežil, aby po rokoch vyrozprával svoj úžasný príbeh. Budete žasnúť nad tým ako jeden malý, hladujúci chlapec dokázal prežiť zverstvá nacistov a hrôzy koncentračného tábora.

Je zaujímavé, že Henry Oster ešte ako 85-ročný muž pracoval ako svetovo uznávaný profesor optometrie (starostlivosť o ľudské oko a jeho funkčnosť) a pomáhal ľuďom vidieť. Aj touto knihou mnohým otvára oči, upozorňuje na neľudskosť a barbarstvo počas druhej svetovej vojny...no zároveň inšpiruje a ukazuje, že vďaka odvahe a človečenstvu v nás môžeme prekonať čokoľvek.

„Spolu s nebohým manželom Henrym Osterom sme precestovali Ameriku aj Európu a Henry na rôznych miestach rozprával o tom, čo zažil. Jeho poslaním bolo vzdelávať ľudí a jeho príbeh zaznel v školách, v múzeách, na univerzitách, v kostoloch, v synagógach aj na stretnutiach mládeže. Henry považoval za veľmi dôležité stretávať sa s mladými. Rád ich nechal nahliadnuť do svojich skúseností a hlavne rád šíril pravdu o spáchaných zverstvách. Všetci sme v súvislosti s holokaustom počuli vetu „Už nikdy viac“ a Henry ňou žil a dýchal každý jeden deň. Ovplyvňovala všetko, čo robil. Henry zasvätil život vytváraniu láskavejšieho, nežnejšieho sveta,“ vysvetľuje manželka Susie Osterová.

Ako správne dodala, generácia preživších holokaust sa scvrkáva a my potrebujeme, aby sa podobné príbehy šírili. Najlepšie priamo z prvej ruky. Tak ako je príbeh Henryho.