Arthur C.Clarke a veľkolepé sci-fi Rámova záhrada

Veľkolepý román Rámova záhrada je tretia časť štvordielnej série. Spája žáner sci-fi s prvkami filozofie a nastoľuje mnohé etické otázky, ktoré zostávajú aj naďalej aktuálnymi. „Sir Arthur Clarke bol pre mňa inšpiráciou od 40. rokov, keď napísal svoju prvú knihu. Ďakujem mu, že nás previedol 20. storočím a nasmeroval nás do vesmíru,“ povedal Daniel Goldin, riaditeľ NASA.

V 23. storočí majú pozemšťania za sebou už dve stretnutia s obrovskými, záhadnými vesmírnymi loďami – nespochybniteľnými dôkazmi mimozemskej civilizácie s technológiou, ktorá ďaleko prevyšuje tú našu. Na palube Rámu II, ktorý sa vydal na púť mimo našu slnečnú sústavu, sa nachádzajú traja kozmonauti, ktorí budú musieť využiť všetky svoje fyzické i duševné sily na to, aby prežili.

Nicole, Richard a Michael sa až po dvanástich rokoch cesty dozvedia, kam smerujú. Musia čeliť najväčšej životnej výzve: stretu s neviditeľnými architektmi ich galaktického domova. Za úlohu dostanú nadviazať kontakt so Zemou a získať dvetisíc ľudí, ktorí by sa mali stať osadníkmi v umelo vytvorenom vesmírnom ekosystéme. Nové spoločenstvo bude konfrontované so všetkými výzvami, s ktorými ľudstvo na našej planéte zápasí aj dnes – nedostatok zdrojov pre všetkých, ochrana životného prostredia, koncept spravodlivosti, rasizmus a xenofóbia, starostlivosť o chorých a mnohé iné.

Musím uznať, že chyba nebola na strane Rámčanov. Aj keď sme vedeli opísať zlúčeniny, ktoré náš organizmus potrebuje, nik z nás sa nikdy nezaoberal zložitými biochemickými procesmi, ktoré vytvárajú chuť jedla. Jedlo pre nás bolo spočiatku len nevyhnutné, nie však príjemné. Tá ich „gebuzina“ sa často takmer nedala prehltnúť a občas nám z nej bývalo poriadne zle...

Nikto vraj nedokázal predpovedať viac ako Arthur C. Clarke, nechal sa počuť Isaac Asimov, spisovateľ a profesor biochémie. Dokazuje to aj v tejto úžasnej knihe Rámova záhrada.
„Kultúrny a filozofický prínos Arthura C. Clarka k výskumu vesmíru je nemerateľný a ja by som sa mu chcel poďakovať v mene všetkých Apollo astronautov,“ povedal Buzz Aldrin, jeden z prvých ľudí, ktorí pristáli na Mesiaci.