Piatok, 6. marec 2026
Mimoriadne správy
- Vývoj situácie v Iráne má rôzne scenáre, politológ hovorí o bezpečnostných aj ekonomických rizikách pre Európu
- Irán 48 hodín po útoku. Režim na kolenách, ale svet je bližšie k vojne než k mieru? – FOTO
- Námestník iránskeho ministra zahraničných vecí čelí žalobe pre účasť na zločinoch proti ľudskosti
- Prezident Pellegrini rokoval v Indii s premiérom Módím, Slovensko chce s krajinou posilniť spoluprácu – VIDEO, FOTO
- Blanár zastupoval Fica na prvom zasadnutí Trumpovej Rady mieru, Slovensko bolo v úlohe pozorovateľa – FOTO
Proteínová substancia dokáže vytvoriť takzvanú ischemickú toleranciu, ktorá zabraňuje náhlemu odumieraniu mozgových buniek.
BRATISLAVA 12. februára (WebNoviny.sk) - Vedci z Neurobiologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) v Košiciach sa v súčasnosti venujú výskumu takzvanej ischemickej tolerancie, pri ktorej si telo dokáže v prípade mozgovej porážky vytvárať v krvi vzácne proteíny. Slovenskí odborníci sa tak snažia zabrániť procesu skorého odumierania mozgových buniek, ku ktorému dochádza pri ischémii, teda nedokrvení mozgu. To zapríčiňuje situácia, keď sa do mozgu náhle nedostávajú dve základné živiny - glukóza a kyslík."Vhodne stimulované krvné bunky začnú vytvárať proteínovú substanciu, ktorá krvnou cestou putuje do mozgu. Tam dokáže vytvoriť toleranciu voči ischemickému poškodeniu. Na stimuláciu možno použiť aj klinicky akceptovateľné zásahy ako napríklad krátkodobú ischémiu - zaškrtenie - periférneho svalu či vysokointervalový tréning. Postupne, ako sme sledovali tieto mechanizmy, sme zistili, že v poškodených bunkách mozgu sa vylepšili nielen energetické pochody, ale aj antioxidačná ochrana," priblížila ischemickú toleranciu Petra Bonová z Neurobiologického ústavu SAV.
Pozitívnou správou podľa odborníčky je, že takéto proteíny vznikajú práve v krvných bunkách, keďže použitie krvi je pre kliniku najjednoduchšie. V budúcnosti sa preto chcú v rámci výskumu zamerať na odoberanie krvi so vzácnymi proteínmi, ktorú by následne mohli preniesť do postihnutého organizmu.
"U zvieracích modelov vieme túto toleranciu preniesť z jedného organizmu do druhého. Pri lokálnej ischémii by to malo byť najneskôr do troch hodín, lebo potom sú už bunky oslabené a odumrú. Pri globálnej ischémii je možné stimuláciu vyvolať v časovom úseku až do dvoch dní, čo poskytuje oveľa viac času na to, aby boli spustené neuroprotektívne procesy," dodala Bonová.
Pre slovenských vedcov je teda výzvou zistiť, ako by bolo možné v budúcnosti preniesť takú krv do tela pacienta. Ako sa zhodli, ideálne by bolo identifikovať túto vzácnu substanciu tak, aby z nej bolo možné vyrobiť liek. Informácie agentúre SITA poskytla hovorkyňa Slovenskej akadémie vied Monika Hucáková.
Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.
Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a. s. si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.
Predchádzajúci článok
Epilepsiu majú milióny ľudí, lieči sa niekoľkými spôsobmiNasledujúci článok
Internetová závislosť nie je duševná porucha, príčiny sú iné
Je slovenský kapitál v Dubaji v bezpečí? Investori prehodnocujú riziká po eskalácii v regióne
Slovenská pošta pozastavila zásielky do viacerých krajín sveta, reaguje tak na bezpečnostnú situáciu
Každý piaty tínedžer na Slovensku trpí obezitou. Kaufland verí, že prevencia je kľúčová