Nedeľa, 25. február 2024
Mimoriadne správy

Zmena volebného systému by mohla zaistiť relevantnú reprezentáciu regiónov, tvrdí politológ Bardovič

 Webnoviny  27. november 2023  136  
Zmena volebného systému by mohla zaistiť relevantnú reprezentáciu regiónov, tvrdí politológ Bardovič

27.11.2023 (SITA.sk) - Zmena volebného systému by mala zlepšiť postavenie voliča a občana v procese a zaistiť jeho relevantnú reprezentáciu. Pre agentúru SITA to uviedol politológ Jakub Bardovič z Fakulty sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave na margo zámeru vlády upraviť volebný systém, ktorý avizovala vo svojom programovom vyhlásení.

Bardovič tiež podotkol, že pri úpravách volebného systému by zákonodarcovia nemali hľadať také zmeny, ktoré budú prospešné len pre politické subjekty ako také či dokonca len pre niektoré z nich. Pred zmenami konkrétnych nastavení volebného systému považuje za potrebné definovať ciele zmeny, problémy spôsobované aktuálnym nastavením i želaný výsledok.

Negatívny fenomén


Podľa politológa odborná obec dlhodobo vedie diskusiu o problémoch a nedokonalostiach súčasného volebného systému, no problémom je, že politickí predstavitelia týmto hlasom dosiaľ nenačúvali.

„Nie je to len o volebnom obvode, sú to aj ďalšie časti ako samotný mechanizmus pre obsadzovanie mandátov či princíp nastupovania kandidátov z kandidátnych listín do parlamentu," podotýka Bardovič.

Šance na úspech zmeny volebného systému vníma politológ s rezervou, a to vzhľadom na to, že zmena by pre niektoré politické subjekty skomplikovala ich súčasné fungovanie a vyžadovala by si zmenu ich nastavenia. Existenciu jedného volebného obvodu vníma Bardovič ako negatívny fenomén v súčasnom volebnom systéme.

Poukázal však, že medzi jeho pozitíva a zároveň argumenty pri jeho obhajobe patrí vysoká proporčnosť volebných výsledkov, ktorá u iných štátov s listinným pomerným volebným systémom s viacerými volebnými obvodmi často chýba.

Mäkká cesta riešenia


Politológ je ale toho názoru, že pri aktuálnom územno-správnom členení Slovenska by mohlo vzniknúť také rozdelenie, ktoré by nemuselo výrazne ovplyvniť jeho proporčnosť.

„Naopak, mohlo by pôsobiť priam pozitívne (z dlhodobej perspektívy) na stranícky systém a v dôsledku toho na samotný politický systém. Áno, dotklo by sa to viacerých politických strán, a dokonca aj tých najväčších, keďže by museli vygenerovať zo svojich radov minimálne toľko kandidátov vhodných na umiestnenie na prvej pozícii, koľko by bolo volebných obvodov. Dokonca si myslím, že by viaceré z nich museli zmeniť logiku svojho fungovania," povedal Bardovič.



Zdôraznil, že toto by mohla byť i mäkká cesta riešenia niektorých problémov slovenského straníckeho systému. Pokiaľ ide o rozdelenie územia Slovenska na volebné obvody, politológ je presvedčený, že ich kreovanie na základe okresov v ich súčasnej podobe by nemalo byť predmetom úvah.

„Je tu výrazná odlišnosť v počte obyvateľov či oprávnených voličov. Niektoré by z tohto dôvodu nemali mať reálne nárok na žiaden mandát, ak by tu mala byť zachovaná istá rovnosť hlasov. Navyše, myšlienky o tom, aby sa v každom z nich prerozdelil len jeden mandát by definitívne túto rovnosť spochybnili. Toto by tak podľa mňa nemalo byť ani predmetom diskusie," zdôvodnil Bardovič.

Vláda je pripravená zriadiť expertnú skupinu


Ak by sa zachoval listinný pomerný volebný systém, za najpravdepodobnejšie považuje rozdelenie územia na základe samosprávnych krajov, a teoreticky aj rozdelenie na štyri volebné obvody ako na začiatku 90. rokov.

Politológ poznamenal, že nastavenie volebných obvodov a ich počtu by bolo len začiatkom celkovej úpravy a nastavenia významu jednotlivých regiónov.

„Okrem toho by bolo potrebné premyslieť aj ďalšie atribúty vrátane prepočítavania mandátov medzi tieto regióny, spôsob prideľovania mandátov či toho, na akej úrovni by sa uplatňovala napríklad uzatvárajúca klauzula (známe hranice 5 percent pre politické strany a 7 percent, resp. 10 percent pre koalície)," vymenúva Bardovič.

Vládny kabinet vo svojom programovom vyhlásení deklaroval, že rešpektuje potrebu zmeny Ústavy SR v prípade zmien vo volebnom systéme, a obzvlášť v prípade zmien v počet volebných obvodov.

„Vláda je pripravená zriadiť expertnú skupinu, ktorá vyhodnotí alternatívy legislatívnych zmien volebnej legislatívy pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky s cieľom zmeny počtu volebných obvodov," uvádza sa v dokumente.

Účelová novelizácie z 90. rokov


Bardovič objasnil, že existencia jedného volebného obvodu je dôsledkom účelovej novelizácie z 90. rokov.

„Jej snahou bolo upevniť si pozície zo strany vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara a jeho vládnej koalície. Do volieb v roku 1998 na Slovensku existovali štyri volebné obvody, a to východoslovenský, stredoslovenský, západoslovenský a hlavné mesto Bratislava. Tým boli vytvorené isté podmienky pre reprezentáciu príslušných častí územia," vysvetľuje politológ.

Dodáva, že prechod na jeden volebný obvod vychádzal z predpokladu, že jedna výrazná osobnosť môže potiahnuť výsledky politickej strany v rámci celého územia štátu a vyrovnať tiež straty spôsobené nedostatočným zastúpením regiónov na kandidátnej listine či absenciou regionálnych osobností, ktoré by dokázali osloviť elektorát.

„Existencia tohto nastavenia tak vytvorila podmienky pre silnú centralizáciu politických strán, vytvorenie líderských strán, ktoré sú priamo previazané s osobou svojho predsedu a nedokážu 'prežiť' jeho potenciálny odchod. Vzniká tiež priestor na otázku, či toto nastavenie vôbec motivuje strany k výchove ďalších lídrov, keďže to reálne strany nepotrebujú na úspech. Absencia nových lídrov ale v konečnom dôsledku vytvára základ pre upevňovanie postavenia toho aktuálneho," konštatuje Bardovič.

Paradoxný fenomén nezávislého kandidáta


Doplnil, že aktuálne nastavenie nemotivuje politické subjekty, aby aktívne pôsobili v regiónoch a v jednotlivých oblastiach vyhľadávali a vychovávali svojich vlastných odborníkov, čo podľa politológa zasahuje i do ďalších zložiek politického systému.

„Pokojne tak môže existovať strana postavená na členoch z centra s minimálnym presahom na ostatné časti republiky. Vo výsledku tak napríklad politické strany často nedokážu na komunálnej a krajskej úrovni ponúkať vlastných kandidátov," vysvetľuje.

Dôsledkom je, že neraz podporujú kandidátov iných strán alebo nezávislých kandidátov, čím vzniká paradoxný fenomén nezávislého kandidáta s podporou politickej strany.

„Úspech nezávislých kandidátov tak nemusí byť teda len o odmietaní samotných politických strán zo strany voliča a vyjadrením nespokojnosti vo vzťahu k nim, ale aj o tom, že reálne personálna ponuka z ich strany nedokáže oproti iným (nezávislým) kandidátom osloviť," myslí si Bardovič.

Viac k témam: Politológ, Volebný systém
Zdroj: SITA.sk - Zmena volebného systému by mohla zaistiť relevantnú reprezentáciu regiónov, tvrdí politológ Bardovič © SITA Všetky práva vyhradené.
Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a. s. si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.