Radičovej vláda sa rozpadla v podstate pre nič, samovládcovi Ficovi po prstoch nik neklepol

10.3.2020 (Webnoviny.sk) - Volebný zisk Smeru – sociálnej demokracie (Smeru-SD) 44,4 percenta v roku 2012 bol unikátny výsledok a obrovský úspech, ktorý od novembra 1989 nikto nedosiahol. Bol tiež výsledkom sklamania z prechádzajúcej vlády, ktorá sa rozpadla v princípe pre nič.

Europoslankyňa za Smer–SD Monika Beňová takto zhodnotila víťazstvo materskej strany v parlamentných voľbách, ktoré sa konali 10. marca 2012. Podľa politológa Juraja Marušiaka išlo o „vrchol slávy“ Smeru-SD, pretože od roku 1989 Slovensko malo prvý raz jednofarebnú vládu s nadpolovičnou väčšinou poslancov v parlamente.

„Bol to hlavne výsledok deštrukcie v tábore protivníkov Smeru-SD, celkového politického vyprázdnenia a rozkolu v dôsledku kauzy Gorila,“ doplnil Marušiak.

K pádu Radičovej vlády dopomohlo aj SaS

Dňa 10. marca 2012 sa konali predčasné parlamentné voľby a Smer-SD podporilo 1 134 280 oprávnených voličov. V parlamente víťaznú stranu reprezentovalo 83 poslancov zo 150.

Pravicový kabinet Ivety Radičovej od volieb v roku 2010 tvorili štyri strany - Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ), Sloboda a Solidarita (SaS), Most-Híd a Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). V októbri 2011 však Radičovej vláda padla pre odmietavý postoj SaS k schváleniu eurovalu v parlamente. Nasledovali predčasné voľby.

„Richard Sulík musel vedieť, že Slovensko sa pripojí k spoločnej európskej iniciatíve - európskemu finančnému mechanizmu. Následne v predčasných voľbách sa pravdepodobne pravicoví voliči rozhodli, že nepôjdu voliť. Naopak, prišli voliči vtedajšej opozície a Smer dosiahol vo voľbách najviac,“ komentovala vtedajšie politické udalosti Beňová.

Nikto nechce byť ministrom zdravotníctva

Po predčasných voľbách v roku 2012 Smer-SD štyri roky vládol sám, nepotreboval koaličných partnerov. Nebol teda obmedzovaný pri zmenách, ktoré presadzoval v Národnej rade SR. Podľa Beňovej sa podarilo zaviesť niektoré opatrenia najmä v sociálnej oblasti.

Ako však poznamenala, čo sa nepodarilo, bola oblasť zdravotníctva. „Nakoniec, vidieť to aj teraz, že ani v budúcej vláde, ako keby nikto nechcel byť ministrom zdravotníctva, pritom všetci najviac o zdravotníctve rozprávajú. Takže zdravotníctvo je určite jedna z oblastí, ktoré sa nepodarilo doteraz zásadným spôsobom reformovať,“ zhodnotila Beňová.

Europoslankyňa si tiež myslí, že jednofarebná vláda Smeru-SD sa mohla viac pousilovať o zdroje z kohéznych fondov na budovanie cestnej infraštruktúry a urobiť väčšie pokroky v budovaní diaľnic.

Úspech Smeru tak skoro žiadna strana nezopakuje

Podľa politológa Marušiaka Smer nebol po voľbách v roku 2012 veľmi aktívny, pretože Slovensko vnímal ako prosperujúce s tým, že nie je potrebné čokoľvek robiť. „Aktívnejšie začal pristupovať k sociálnym opatreniam až po roku 2016, kedy Smer-SD pochopil, že začína klesať,“ podotkol politológ.

Podľa neho však po voľbách v roku 2012 začal voľný pád Smeru-SD a hlavným indikátorom poklesu boli pre stranu prezidentské voľby v roku 2014. Vtedy ako prezidentskí kandidáti v druhom kole volieb proti sebe stáli šéf Smeru-SD Robert Fico a nová tvár, nepoznačená politikou, Andrej Kiska.

Robert Fico vtedy dostal príučku, z ktorej bolo zrejmé, že nikdy nezíska nadpolovičnú väčšinu voličov,“ doplnil politológ.

V súčasnosti podľa Marušiaka nemožno očakávať, že by niektorá zo strán zopakovala podobný úspech ako Smer-SD v marci 2012. „Vtedy by nikto neočakával, že Smer-SD vyhrá s takou drvivou prevahou. Takže uvidíme, čo sa bude diať po tejto vláde, ktorá sa formuje. Ak sa budúca koalícia rozpadne, môže pokojne prísť slovenský Orbán (Viktor Orbán, maďarský premiér, pozn. SITA) a nejaká strana ovládne politické spektrum,“ uzavrel politológ Marušiak.

Viac k témam: SDKÚ-DS Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana
Zdroj: Webnoviny.sk - Radičovej vláda sa rozpadla v podstate pre nič, samovládcovi Ficovi po prstoch nik neklepol © SITA Všetky práva vyhradené.