Piatok, 6. marec 2026
Mimoriadne správy
- Vývoj situácie v Iráne má rôzne scenáre, politológ hovorí o bezpečnostných aj ekonomických rizikách pre Európu
- Irán 48 hodín po útoku. Režim na kolenách, ale svet je bližšie k vojne než k mieru? – FOTO
- Námestník iránskeho ministra zahraničných vecí čelí žalobe pre účasť na zločinoch proti ľudskosti
- Prezident Pellegrini rokoval v Indii s premiérom Módím, Slovensko chce s krajinou posilniť spoluprácu – VIDEO, FOTO
- Blanár zastupoval Fica na prvom zasadnutí Trumpovej Rady mieru, Slovensko bolo v úlohe pozorovateľa – FOTO
Postavili sa na odpor komunistom a bránili dekana Vojtasa, od Levočskej vzbury uplynie 76 rokov,
18.6.2025 (SITA.sk) - V Levoči si pripomenú júnové udalosti roku 1949, ktoré vošli do dejín a literatúry ako Levočská vzbura. Levočania sa pred 76 rokmi postavili režimu na obranu dekana Jozefa Vojtasa, ktorého štátne orgány plánovali zatknúť. Niekoľko desiatok účastníkov týchto udalostí bolo obvinených a obžalovaných, počas súdneho procesu bola viac ako päťdesiatka ľudí odsúdená na tresty odňatia slobody spojené s nútenými prácami.
Smutnú časť histórie mesta priblíži prednáška Slovenského národného múzea – Spišského múzea v Levoči pre verejnosť z cyklu Pohľady do minulosti, ktorá sa uskutoční vo štvrtok 19. júna o 16:00 v priestoroch historickej radnice v Levoči. Informoval o tom vedúci oddelenia odborných činností Jozef Kušnír.
Komunisti chceli sabotovať púť
Dňa 25. júna 1949 prišli do Levoče predstavitelia Krajského národného výboru z Košíc, aby prerokovali otázku Mariánskej púte, na ktorej sa tradične zúčastňovali desaťtisíce veriacich.
„Komunistická strana sa ju pokúšala všemožne sabotovať, napríklad rušením pridaných vlakov a autobusov, ale aj prinútením okresného lekára, doktora Rožnaya, aby vydal vyhlášku o tom, že v Levočskom okrese vypukol týfus a masové podujatia sa preto nemôžu konať,“ opísal Kušnír.
Na spomínanú poradu bol predvolaný aj spomínaný miestny farár Jozef Vojtas, ktorý mal s režimom veľmi negatívnu skúsenosť. „Pár mesiacov predtým bol totiž zatknutý a vyšetrovaný za vlastizradu, ktorú mu však nepreukázali. Zo strachu pred ďalším zatknutím svoju účasť na porade odmietol. Keď poňho prišli osobne, ženy, ktoré sa v tom čase nachádzali na fare, mu v odchode zabránili,“ vysvetlil vedúci oddelenia múzea.
V priebehu krátkej chvíle sa medzi Levočanmi rozšírila informácia, že štátne orgány chcú Vojtasa uväzniť. Pri fare sa následne zhromaždil veľký dav veriacich nielen z Levoče, ale aj z okolia.
„Všetci boli odhodlaní zabrániť jeho zatknutiu, pričom zakročili aj voči predstaviteľom štátnej moci. Viacerí zo zhromaždených boli ozbrojení palicami, sekerami a ďalšími predmetmi. Podľa niektorých, mierne prehnaných odhadov, sa v ten deň v meste zhromaždilo až tisíc ľudí. Dav sa vo večerných hodinách dokonca pokúsil obsadiť stanicu Zboru národnej bezpečnosti, čo vyvolalo varovné výstrely ozbrojených príslušníkov,“ priblížil Kušnír.
Vypočúvanie sprevádzalo násilie
Bezpečnostná situácia bola kritická a do Levoče boli preto podľa jeho slov privolané bezpečnostné zložky, ktoré mali nastoliť poriadok. Udalosti toho večera a noci sú zdokumentované vďaka dôkladnému vyšetrovaniu celej záležitosti.
Po tejto udalosti boli vypočúvané desiatky svedkov, pričom vypočúvanie bolo doprevádzané fyzickým násilím s cieľom, aby sa k spáchaniu skutku priznali.
„Niekoľko desiatok účastníkov týchto udalostí bolo obvinených a obžalovaných z účasti na zhluknutí pred rímskokatolíckou farou v Levoči, z rozširovania poplašných správ o zatýkaní a internovaní kňazov, z ozbrojenia palicami, vykrikovania urážlivých a protištátnych hesiel, ako aj z toho, že sa dopustili násilia voči predstaviteľom verejného, hospodárskeho a politického života z okresu Levoča,“ uviedol vedúci oddelenia odborných činností Spišského múzea.
Ostro sledovaný súdny proces
Nasledoval ostro sledovaný súdny proces, počas ktorého bolo viac ako 50 ľudí, vrátane mladistvých, odsúdených na tresty odňatia slobody. Tie si odpykávali vo väzniciach v Leopoldove, Ilave, v Jáchymove a v Štátnom ústave pre mladistvých v Trenčíne. Kušnír pripomenul, že súčasťou výkonu ich trestov boli aj nútené práce, ktoré vykonávali v pracovných táboroch.
„Väznení, ale aj ich príbuzní, adresovali prezidentovi Klementovi Gottwaldovi listy so žiadosťou o udelenie amnestie. Niektorým odsúdeným bola prezidentská amnestia skutočne udelená. Iným sa dostalo zadosťučinenia až po roku 1989, keď boli súdne rehabilitovaní. Malo to však prevažne už len morálny rozmer, pretože mnohí sa svojej rehabilitácie nedožili,“ dodal.
Pri príležitosti 50. výročia Levočskej vzbury dal v roku 1999 vtedajší dekan farnosti Mons. František Dlugoš osadiť v Bazilike sv. Jakuba pamätnú tabuľu s menami a výškami trestov odsúdených. Má byť pripomienkou toho, že aj Levoča sa zaradila medzi mestá svedčiace o silnej katolíckej tradícii a hlbokej viere tunajšieho obyvateľstva.
Viac k témam: História, Komunizmus, Vzbura
Zdroj: SITA.sk - Postavili sa na odpor komunistom a bránili dekana Vojtasa, od Levočskej vzbury uplynie 76 rokov, © SITA Všetky práva vyhradené.
Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a. s. si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.
Predchádzajúci článok
Rekonštrukciu parkánového múru v Levoči pozastavili, rozhodol o tom pamiatkový úradNasledujúci článok
Online konzultácie so psychoterapeutom sú na Slovensku čoraz populárnejšie
Vývoj situácie v Iráne má rôzne scenáre, politológ hovorí o bezpečnostných aj ekonomických rizikách pre Európu
Je slovenský kapitál v Dubaji v bezpečí? Investori prehodnocujú riziká po eskalácii v regióne
Experti vyzvali predsedníčku Európskej komisie na vedecky podloženú reguláciu nikotínových výrobkov