Piatok, 4. september 2026
Mimoriadne správy
- Cena nafty stúpla v USA na rekordnú úroveň, vojna s Iránom zdražuje dopravu aj potraviny
- Nemecko pred politickým zemetrasením: AfD na prahu volebného víťazstva v Sasku-Anhalsku
- Ruskí hakeri si na mušku zobrali Signal, cielia najmä na politikov, varuje český NÚKIB
- Kúsok od Slovenska takmer zabudli, ako znejú sirény. Zakarpatsko sa stalo útočiskom pred vojnou
- Najstabilnejšia talianska vláda povojnovej éry oslavuje, opozícia protestuje
Na hrade Ľubovňa plánujú reštaurovať kaplnku i predstaviť klenotnicu
Webnoviny 15. február 2025 468
15.2.2025 (SITA.sk) - Ľubovnianske múzeum plánuje zreštaurovať omietky i nástenné maľby interiéru kaplnky sv. Michala Archanjela v areáli hradu Ľubovňa. Predpokladaný rozpočtový náklad predstavuje takmer 100-tisíc eur.
Nenávratný finančný príspevok
Inštitúcia sa bude uchádza o nenávratný finančný príspevok z výzvy Ministerstva kultúry SR v programe Obnov si svoj dom. Odsúhlasili to v pondelok prešovskí krajskí poslanci počas zasadnutia Zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja (PSK). Spolufinancovanie projektu z kapitálových výdavkov rozpočtu kraja má byť vo výške takmer 5-tisíc eur.
Kaplnka sv. Michala Archanjela bola postavená v roku 1647, čo dokazuje text na oválnej tabuli nad vstupom do kaplnky. Z jej staršieho zariadenia sa podľa múzea zachovali tri barokové oltáre a krstiteľnica. Reštaurovanie kaplnky sa uskutoční na základe reštaurátorského výskumu, ktorý tam realizovali v roku 2021.
Klenotnica hradu Ľubovňa
Ako ďalej vyplýva z dôvodovej správy k zastupiteľstvu, návrh na reštaurovanie zahŕňa okrem iného odstránenie sekundárnych zásahov z vrstvy z roku 1647, konzerváciu zachovaných povrchov, modelovanie povrchu na základe zachovaného originálu či estetické zjednotenie vytmelených plôch.
Múzeum v Starej Ľubovni sa chce zároveň uchádzať o financie z Fondu na podporu umenia na projekt s názvom Klenotnica hradu Ľubovňa. Zatiaľ predpokladaný rozpočet projektu je vo výške necelých 60-tisíc eur. Múzeum bude žiadať z fondu o takmer 53-tisíc eur, spolufinancovanie zo zdrojov PSK by bolo vo výške necelých 7-tisíc eur.
„Hlavným cieľom projektu je výskum a prezentácia ,pokladov', najmä šperkov a iných cenností rodiny Zamoyských z pohľadu historického, estetického a prírodovedného. Ďalším cieľom je na základe nových informácií o vyššie uvedených zbierkových predmetoch rozšíriť znalosti o rodine Zamoyských. Výstupy výskumov budú predstavené prostredníctvom prezentačných aktivít počas Noci múzeí a galérií a Hradných dní, a v rámci populárno-náučných sprievodov a sprievodných programov, najmä v podobe divadelných hier,“ uvádza sa v dôvodovej správe.
Šperky a vzácne tkaniny
Súčasťou uvedených pokladov sú predovšetkým šperky a vzácne tkaniny a pamiatky po dvoch princeznách, ktoré pôsobili na hrade Ľubovňa - Karolíne de Bourbon (1856-1941) a Izabele de Bourbon (1904-1985). Práve týmto osobnostiam je venovaná aj dlhodobá výstava v rámci expozície na hrade.
Projekt Klenotnica hradu Ľubovňa tiež počíta s výskumom zbierkových predmetov, digitalizáciou novonadobudnutého fotoalbumu rodiny Zamoyských a ďalších dokumentov zo zbierkového fondu, preklad knihy venovanej životu Izabely de Borbón Zamoyskej zo španielčiny do slovenčiny, i preklad svadobného príhovoru biskupa pri príležitosti svadby Andreja Zamoyského a Karolíny de Bourbón z 19. novembra 1885 v Paríži.
„Vyvrcholením projektu budú tri aktivity, a to prezentácia šperkárskeho umenia a pokladov rodiny Zamoyských v populárno-náučnom videu Dejepis inak, príprava novej dlhodobej výstavy „Klenotnica hradu Ľubovňa“ a treťou aktivitou bude workshop so šperkárskym zameraním s doplnkom odbornej prednášky a prezentácie šperkov rodiny Zamoyských na hrade Ľubovňa,“ píše sa v dôvodovej správe.
Hrad Ľubovňa nechal na prelome 13. a 14. storočia postaviť uhorský kráľ Ondrej III., prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1311. Posledným vlastníkom hradu bola rodina Zamoyskich, v jej rukách bol od roku 1882 do roku 1945. V roku 1966 bolo na hrade zásluhou zberateľa a rezbára Andreja Čepiššáka zriadené múzeum. Minulý rok bol pre Ľubovniansky hrad i skanzen úspešný, zavítalo tam dokopy 205-tisíc návštevníkov. Takmer 63 percent z nich tvorili Slováci, nasledovalo viac ako 29 percent Poliakov, po nich Česi a anglicky hovoriaci.
Viac k témam: kaplnka, Ľubovniansky hrad, nenávratný finančný príspevok, Reštaurovanie
Zdroj: SITA.sk - Na hrade Ľubovňa plánujú reštaurovať kaplnku i predstaviť klenotnicu © SITA Všetky práva vyhradené.
Hodnotenie článku
Populárne články
Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a. s. si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.
Keď vám vybuchne otec... a vy o ňom vlastne nič neviete. Potlesk pre nikoho
Putin tlačil na Pašinjana, či si Jerevan vyberá EÚ alebo Rusko. Arménsky premiér mu oponoval
Nemecká polícia vyšetruje dva útoky na elektrické rozvodne pre podozrenia zo sabotáže a terorizmu