Piatok, 6. marec 2026
Mimoriadne správy
- Vývoj situácie v Iráne má rôzne scenáre, politológ hovorí o bezpečnostných aj ekonomických rizikách pre Európu
- Irán 48 hodín po útoku. Režim na kolenách, ale svet je bližšie k vojne než k mieru? – FOTO
- Námestník iránskeho ministra zahraničných vecí čelí žalobe pre účasť na zločinoch proti ľudskosti
- Prezident Pellegrini rokoval v Indii s premiérom Módím, Slovensko chce s krajinou posilniť spoluprácu – VIDEO, FOTO
- Blanár zastupoval Fica na prvom zasadnutí Trumpovej Rady mieru, Slovensko bolo v úlohe pozorovateľa – FOTO
Mala si Ukrajina pri rozpade Sovietskeho zväzu ponechať jadrové zbrane? Nebolo to reálne, vraví univerzitný profesor (video)
18.7.2024 (SITA.sk) - V čase rozpadu Sovietskeho zväzu patrila Ukrajina medzi štáty s jadrovým arzenálom. V kontexte ruskej vojny na Ukrajine mnohým napadlo, aký by bol scenár, ak by sa Kyjev nevzdal týchto zbraní v prospech Ruska výmenou za bezpečnostné garancie, ktoré Moskva o tri desaťročia porušila.
V relácii Miroslava Wlachovského Okno do sveta na portáli sita.sk to povedal Michal Onderčo, profesor z univerzity v holandskom Rotterdame.
Veľmi problematické dedičstvo
„Sovietsky zväz mal svoje jadrové sily rozmiestnené po celom území krajiny. A nebola to len Ukrajina. Bolo to aj Bielorusko, aj Kazachstan. A Ukrajina vlastne po rozpade Sovietskeho zväzu bola krajina s tretím najväčším počtom interkontinentálnych balistických striel,“ vyhlásil Onderčo.
>>> Celý rozhovor s Michalom Onderčom
Podotkol však, že pre Ukrajinu to bolo veľmi problematické dedičstvo, a to z rôznych aspektov.
„Už po Černobyle na Ukrajine vznikol taký pocit, že tie jadrové veci, že to sú veci, ktoré tam nechávajú Rusi a že je to istý moment nejakej ruskej nadvlády. To znamená, že tam bol v rámci ukrajinskej národnej identity taký pocit, že toto je niečo, od čoho my chceme ísť preč,“ poznamenal.
Podľa Onderča boli navyše spomenuté interkontinentálne rakety kontrolované z Moskvy, čo znamená, že Kyjev nemal šancu ich kontrolovať.
Ukrajina sa vzdala aj technológií
„Ich fyzická bezpečnosť bola zabezpečená ruskými vojakmi a bolo pre mladú Ukrajinu politicky suboptimálne, povedzme to takto, mať veľký kontingent ruských vojakov na svojom území. Tie rakety bolo treba modernizovať a hlavne udržiavať. A to si vyžadovalo také investície, ktoré si Ukrajina veľmi ťažko mohla dovoliť. A preto vlastne došla k tomu rozhodnutiu, že vlastne Ukrajina sa vzdala týchto hlavíc a nosičov výmenou za bezpečnostné garancie, ktoré dostala vtedy od Ruskej federácie, USA a Veľkej Británie. Bol to aj istým spôsobom krok mladej krajiny do medzinárodného spoločenstva.“
Onderčo vraví, že pre Ukrajinu nebola realistická šanca ponechať si jadrové zbrane, lebo by nebola nikdy schopná to zaplatiť.
„Čo bolo realistické pre Ukrajinu, a čo Ukrajina nespravila, bolo ponechať si mnohé technológie. To znamená, že vytvoriť si domáci systém výroby balistických striel, ponechať si technológie na rôzne obranné technológie. A Ukrajina sa vlastne v tom období vzdala aj týchto. A jedným z dôvodov bol aj to, že vlastne neočakávala, že ich niekedy bude znova potrebovať.“
Ak by podľa Onderča Ukrajina mala domáci priemysel, ktorý by dokázal vytvárať a vyrábať rôzne druhy balistických striel, disponovala by v súčasnosti veľkou schopnosťou odporovať Rusku a možnosť odstrašiť Rusko by bola o dosť väčšia.
>>> Video podcast Okno do sveta
Relácie Okno do sveta si môžete vypočuť aj na >>> Spotify
Viac k témam: Jadrové zbrane, Okno do sveta, Relácia Okno do sveta, Ruská federácia, rusko-ukrajinský konflikt, Sovietsky zväz, Video podcast Okno do sveta, vojna na Ukrajine
Zdroj: SITA.sk - Mala si Ukrajina pri rozpade Sovietskeho zväzu ponechať jadrové zbrane? Nebolo to reálne, vraví univerzitný profesor (video) © SITA Všetky práva vyhradené.
Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a. s. si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.
Vývoj situácie v Iráne má rôzne scenáre, politológ hovorí o bezpečnostných aj ekonomických rizikách pre Európu
Je slovenský kapitál v Dubaji v bezpečí? Investori prehodnocujú riziká po eskalácii v regióne
Experti vyzvali predsedníčku Európskej komisie na vedecky podloženú reguláciu nikotínových výrobkov