Sobota, 5. september 2026
Mimoriadne správy
- Milióny Američanov by mohli zostať bez hlasovacích lístkov, sudkyňa zasiahla proti Trumpovmu plánu
- Top foto dňa (4. september 2026): Následky búrky, atletický míting, týždeň módy a múzeum Andyho Warhola
- Cena nafty stúpla v USA na rekordnú úroveň, vojna s Iránom zdražuje dopravu aj potraviny
- Nemecko pred politickým zemetrasením: AfD na prahu volebného víťazstva v Sasku-Anhalsku
- Ruskí hakeri si na mušku zobrali Signal, cielia najmä na politikov, varuje český NÚKIB
Ako dôverujú Slováci inštitúciám? Na prvom mieste je armáda, súdy sú na tom opačne
Webnoviny 13. september 2020 618
13.9.2020 (Webnoviny.sk) - Zatiaľ čo 72 percent Slovákov dôveruje ozbrojeným silám, v prípade justície dominuje nedôvera na hranici 80 percent.
Vyplýva zo z prieskumu, ktorý v marci tohto roku v rámci výroby publikácie Voices of Central and Eastern Europe: Perceptions of democracy & governance in 10 EU countries (Hlasy strednej a východnej Európy: vnímanie demokracie a vlády v 10 krajinách EÚ) zabezpečila organizácia Globsec.
Liberálna demokracia
Prieskum na vzorke vyše tisíc respondentov tiež odhalil, že na Slovensku preferuje liberálnu demokraciu 49 percent respondentov, kým v susednom Rakúsku je to až 82 percent.
Najvyššiu podporu pre liberálnu demokraciu vyjadrili podľa výsledkov prieskumu respondenti vo veku 35 a ž 44 rokov, tá však následne klesá pri starších generáciách.
„Naša nová štúdia poskytuje bližší pohľad na to, kto na Slovensku je a nie je spokojný s demokraciou v našej krajine. Takáto spokojnosť súvisí s dôverou v inštitúcie ako aj pocitom, že potreby bežných občanov nie sú brané do úvahy politickým systémom. Dôvera voči verejným inštitúciám je však práve v týchto časoch nesmierne dôležitá,” uviedla v tejto súvislosti analytička Globsecu Dominika Hajdu.
Pocit odcudzenia
Z prieskumu takisto vyplýva, že v priemere 62 percent respondentov na Slovensku si myslí, že tunajší politický systém neberie do úvahy ich potreby.
O tom, že každý má šancu v živote uspieť, je presvedčených 47 percent opýtaných. Na rovnakú otázku pre porovnanie pozitívne odpovedalo 72 percent Poliakov, 60 percent Čechov a 52 percent Maďarov.
„Pocit odcudzenia a názor, že nezáleží na tom, kto je pri moci, je prítomný najmä u Slovákov s nižším stupňom dosiahnutého vzdelania. Ľudia s nižším vzdelaním by boli rovnako ochotní vymeniť niektoré svoje základné práva a slobody za iné výhody, ako lepšia finančná situácia či bezpečnosť,” uviedla analytička Katarína Klingová.
Viera v konšpirácie
Dôležitými faktormi, ktoré vplývajú na postoje Slovákov nielen v otázkach spokojnosti s demokratickým systémom, ale aj v súhlase s rôznymi konšpiračnými teóriami, sú podľa prieskumu vek a dosiahnuté vzdelanie.
„Pozorujeme, že miera viery v konšpirácie medzi respondentami s nízkym vzdelaním sa významne zvýšila oproti roku 2018. V tomto roku napríklad 48 percent respondentov so základným vzdelaním verilo, že o svetových udalostiach rozhodujú tajné skupiny a spolky s cieľom vytvoriť totalitnú svetovládu, dnes je to 61percent,“ dodala Klingová.
Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky Daniel Zmeko v reakcii uviedol, že výsledky prieskumu potvrdzujú správnosť cesty, „ktorou sme sa vydali v oblasti spolupráce s verejnosťou“.
„Teší ma, že sa nám darí narúšať stereotypné vnímanie vojakov ako tých, ktorí sú skrytí za múrmi kasární,“ uviedol v stanovisku Zmeko.
Viac k témam: prieskum
Zdroj: Webnoviny.sk - Ako dôverujú Slováci inštitúciám? Na prvom mieste je armáda, súdy sú na tom opačne © SITA Všetky práva vyhradené.
Populárne články
Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a. s. si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.
Predchádzajúci článok
Sloboda zvierat opäť prichádza s návrhom zákona o zákaze držania psov na reťaziach
Keď vám vybuchne otec... a vy o ňom vlastne nič neviete. Potlesk pre nikoho
ISW: Rusi útočia na viacerých úsekoch frontu, prielom sa im nedarí dosiahnuť
Putin tlačil na Pašinjana, či si Jerevan vyberá EÚ alebo Rusko. Arménsky premiér mu oponoval