Prvý BEZBAR Fest otvoril tému dostupnosti kultúrnych podujatí pre ľudí so zdravotným znevýhodnením

29.9.2026 (SITA.sk) - Prvý ročník BEZBAR Festu v Banskej Bystrici ukázal, že bezbariérovosť kultúrnych podujatí nie je iba o rampe pri vchode. Často rozhodujú detaily, ktoré si zdravý návštevník ani nevšimne.

Stovky ľudí so zdravotným znevýhodnením, ich rodinných príslušníkov a priateľov sa 24. septembra stretli v banskobystrickom klube Ministry of Fun. Prvý ročník BEZBAR Festu pripravilo pohybové centrum Neurogym v spolupráci s hudobným klubom.

Cieľ bol jednoduchý, no v praxi stále nie samozrejmý – vytvoriť priestor, kde sa ľudia so zdravotným znevýhodnením môžu zabávať spoločne s ostatnými bez toho, aby museli neustále premýšľať nad tým, či sa niekam dostanú, kde zaparkujú, ako sa presunú cez dav alebo či budú môcť použiť toaletu.

Podľa organizátorov išlo o prvé podujatie svojho druhu na Slovensku. Do Banskej Bystrice pritom ľudia pricestovali aj z Bratislavy, Prešova či Košíc.

Na pódiu Lukáš Adamec, Malalata aj DJ EKG

Program ukázal, že BEZBAR Fest nemal byť komorným podujatím stojacim bokom od bežnej kultúrnej ponuky. Na pódiu vystúpili spevák Lukáš Adamec, dvojica Malalata a DJ EKG, hudobný program doplnila svetelná šou Anta Agni.

Ľudia so zdravotným znevýhodnením sa pritom zabávali spolu so svojimi priateľmi a rodinami. Práve tento moment bol jednou zo základných myšlienok podujatia – nevytvárať oddelený svet, ale podmienky, v ktorých môžu byť všetci jeho prirodzenou súčasťou.

Za vznikom festivalu stojí Tomáš Dittrich, zakladateľ centra Neurogym, ktorý sa po úraze miechy pohybuje na vozíku. Pri organizovaní BEZBAR Festu preto nevychádzal iba z teórie, ale predovšetkým z vlastných skúseností. Záujem o koncerty, festivaly a spoločenský život sa uňho po úraze nezmenil. Zmenilo sa však množstvo vecí, ktoré musel pred návštevou podobných podujatí začať riešiť.

Bezbariérová toaleta nestačí, ak sa k nej človek nedostane

To, čo človek bez pohybového obmedzenia často ani nezaregistruje, môže byť pre návštevníka na vozíku zásadnou prekážkou. Na vonkajších festivaloch môže byť problémom nerovný alebo nespevnený povrch, blato či odpadky na zemi. Komplikáciou môže byť aj presun cez hustý dav alebo nedostupné zázemie. A potom sú tu zdanlivé detaily.

„Často išlo o veci, ktoré človek bez pohybového obmedzenia ľahko prehliadne. Napríklad toalety síce boli bezbariérové, no prístup k nim nie. Práve takéto detaily však často rozhodujú o tom, či si večer skutočne užijete,“ uviedol Dittrich. Práve preto podľa neho nestačí označiť koncert či festival jednoducho za bezbariérový. Dôležité je pozrieť sa na cestu návštevníka ako na celok - od príchodu a parkovania cez vstup až po pohyb v priestore, dostupnosť toaliet či ďalších služieb.

Organizátori mysleli už na samotný príchod

Aj výber miesta pre prvý BEZBAR Fest sa preto riadil praktickými kritériami. Dôležitá bola možnosť prísť autom, zaparkovať a vystúpiť pod strechou. Potrebám návštevníkov so zdravotným znevýhodnením prispôsobili organizátori aj interiér klubu. Ľudia so zdravotným znevýhodnením mali navyše vstup na podujatie bezplatný a mohli prísť spolu so svojimi blízkymi. „Hlavnou myšlienkou BEZBAR Festu bolo vytvoriť bezpečný priestor, kam sa môžu ľudia so zdravotným znevýhodnením prísť zabaviť s ľuďmi, ktorí s nimi bežne fungujú, poznajú ich potreby, vedia, ako sa okolo nich pohybovať a na čo si dávať pozor,“ vysvetľuje Dittrich.

Bariéry nie sú iba schody

BEZBAR Fest zároveň upozornil na menej viditeľnú stránku problému. Bariérou totiž nemusí byť iba schodisko, úzky vchod či neprístupná toaleta. Prekážkou môžu byť aj predsudky a predstava, že ľudia s pohybovým obmedzením nemajú záujem o koncerty, klubové večery, festivaly či iné komunitné akcie. Ich potreby sa pritom podľa organizátorov oplatí zohľadňovať už pri samotnom plánovaní podujatia, nie až vo chvíli, keď návštevník narazí na problém. Inkluzívny prístup tak nemusí znamenať vytváranie úplne nového typu kultúrnych akcií. V mnohých prípadoch ide skôr o to, aby boli existujúce podujatia pripravené tak, že ich môžu reálne využívať aj ľudia s rôznymi obmedzeniami.

Lukáš Adamec: Hudba nepozná bariéry

Význam dostupných kultúrnych podujatí vyzdvihol aj spevák Lukáš Adamec, ktorý bol jedným z účinkujúcich prvého ročníka. „Hudba nepozná bariéry. Dokáže spájať ľudí bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú, čím si práve prechádzajú alebo či majú nejaké znevýhodnenie. Dôležité je vytvoriť podmienky, aby si ju mohli užiť všetci. Na BEZBAR fest som sa tešil od začiatku. Vedel som, že ľudia sa chcú baviť, a tam, kde sa chcú baviť, chodím spievať rád. Atmosféra bola skvelá,“ zhodnotil.

Myšlienka vznikla v Neugyme

Za festivalom stojí Centrum pohybového a funkčného cvičenia Neurogym v Banskej Bystrici. Tomáš Dittrich ho založil pred štyrmi rokmi a jeho činnosť je zameraná na mobilitu, stabilitu a zvyšovanie samostatnosti klientov. S ľuďmi po úrazoch miechy, s neurologickými alebo ďalšími diagnózami tu pracujú špecializovaní fyzioterapeuti. Neurogym však nie je iba priestorom na cvičenie. Jeho bezbariérové priestory slúžia aj na neformálne stretávanie a výmenu skúseností. Práve tento komunitný rozmer preniesli organizátori aj do BEZBAR Festu.

Prvý ročník tak neupozornil iba na otázku prístupnosti jedného hudobného klubu. Otvoril širšiu tému toho, čo vlastne znamená skutočne inkluzívne kultúrne podujatie. Možnosť ísť na koncert, festival alebo sa jednoducho stretnúť s priateľmi by podľa Dittricha nemala byť pre ľudí so zdravotným znevýhodnením výnimočnou udalosťou, ktorá sa podarí raz za rok. Mala by byť prirodzenou súčasťou ich spoločenského života - rovnako ako pre kohokoľvek iného.

Viac k témam: Bariéry, Bezbariérovosť, bezbariérový prístup, Festival, Vozičkár, zdravotne znevýhodnení, Zdravotné znevýhodnenie
Zdroj: SITA.sk - Prvý BEZBAR Fest otvoril tému dostupnosti kultúrnych podujatí pre ľudí so zdravotným znevýhodnením © SITA Všetky práva vyhradené.