Vysoká ponuka pracovných miest, nízka nezamestnanosť, a trh práce sa spomaľuje. Aký bude rok 2026?

Slovenský pracovný trh má za sebou ďalší turbulentný rok. Hoci nezamestnanosť zostáva pod šiestimi percentami a ponuka pracovných miest je vysoká, pod vplyvom ekonomického spomalenia a konsolidačných opatrení štátu sa začínajú objavovať prvé náznaky ochladenia. Odborníci z Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS) upozorňujú na zhoršujúcu sa demografickú situáciu, rastúcu závislosť od zahraničných pracovníkov aj na potrebu reformovať systém sprostredkovania práce.

Prezidentka APAS a riaditeľka ManpowerGroup Slovensko Zuzana Rumiz označila situáciu na trhu práce za stále napätú, no s prvými náznakmi stabilizácie. Nábor sa podľa nej spomaľuje najmä v priemysle a logistike, čo súvisí s fiškálnou konsolidáciou a miernym ekonomickým útlmom. Hlavným problémom však zostáva nedostatok pracovnej sily. „Ubúda počet ľudí v produktívnom veku a pokračuje odlev pracovného kapitálu do zahraničia. V niektorých regiónoch prevyšuje nezamestnanosť, inde je kritický nedostatok ľudí so žiadanou kvalifikáciou,“ konštatuje Rumiz.

Trh uchádzačov aj konsolidácia

Pozitívne vníma aktivity štátu v oblasti začleňovania znevýhodnených skupín do pracovného procesu a podporu menej rozvinutých regiónov. Na druhej strane upozorňuje na riziká plynúce z činnosti pokútnych sprostredkovateľov práce, ktorí zneužívajú zraniteľné skupiny pracovníkov, porušujú pracovné právo a neplatia odvody. APAS preto navrhuje verejne dostupný register spoľahlivých agentúr a zjednodušenie cudzineckých procesov. „Čím zložitejšie sú podmienky na prijímanie pracovníkov zo zahraničia, tým väčší priestor vzniká pre netransparentné praktiky,“ dodáva Rumiz.

Podľa Martina Hubu zo spoločnosti Synergie bol rok 2025 typickým príkladom tzv. trhu uchádzačov. Firmy majú dostatok voľných pracovných miest, no čelia nedostatku vhodných kandidátov, čo vytvára tlak naprieč sektormi. Reálne príjmy po období vysokej inflácie opäť mierne rástli a zamestnávatelia sa snažia zaujať flexibilitou a benefitmi. Zároveň sa však prehlbujú regionálne rozdiely, ktoré môžu brzdiť ďalší rozvoj. „Pre časť firiem je zamestnávanie ľudí z tretích krajín dnes jediný spôsob, ako udržať výrobu či služby v chode,“ zdôrazňuje Huba.

Vplyv úsporných opatrení štátu pripomína aj Katarína Nováková Rudinská zo spoločnosti Lugera & Maklér. Podľa nej zvýšenie daní a odvodov priamo ovplyvnilo finančné rozhodovanie firiem, spomalilo investície a obmedzilo náborové aktivity, najmä v regiónoch. Časť spoločností prehodnotila svoje zámery alebo ukončila pôsobenie na Slovensku pre zníženú rentabilitu podnikania. Medzi hlavné výzvy zaraďuje aj geopolitické napätie, digitalizáciu, automatizáciu a starnutie pracovnej populácie. Pozitívom sú investičné stimuly do obnoviteľných zdrojov, biotechnológií a digitalizácie, no ich úspech bude závisieť od schopnosti riešiť problémy s pracovnou silou a verejnými financiami.

Jaroslav Pavlisko zo spoločnosti Proplusco upozorňuje na akútny nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, najmä vo výrobe a technických profesiách. Pracovný trh sa podľa neho mení v dôsledku legislatívnych zmien, starnutia populácie a zotavovania sa z inflácie. „Odchod silných ročníkov do dôchodku ešte viac tlačí firmy k hľadaniu pracovnej sily mimo Slovenska,“ hovorí.

Neatraktívne slovenské mzdy

Na tieto výzvy nadväzuje aj Vladimír Jančo z agentúry TRANSFER, podľa ktorého domáca pracovná sila už dlhodobo nestačí pokrývať potreby výrobných a logistických prevádzok. Za hlavné problémy označuje pomalé administratívne procesy pri zamestnávaní cudzincov a rast nákladov práce, ktorý neodzrkadľuje adekvátny nárast produktivity.

Rok 2025 charakterizovala aj výrazná neistota, hovorí Martin Malo z Grafton Slovakia. Dôvody vidí v obchodných konfliktoch, vysokých cenách energií, inflácii a turbulentnej situácii v automobilovom priemysle. Tieto faktory brzdia investície a vytváranie nových pracovných miest. Zamestnanci zároveň čoraz častejšie požadujú vyššie mzdy a upozorňujú na existenciu „šedej zóny“, kde sú porušované pracovnoprávne predpisy. Podiel zahraničných pracovníkov, najmä z krajín mimo EÚ, preto neustále rastie. Slovenské mzdové podmienky už nie sú pre mnohých záujemcov z únie dostatočne atraktívne, čo zvyšuje odlev pracovníkov smerom na západ.

Odborníci združení v APAS sa zhodujú, že slovenský trh práce naráža na svoje limity – demografické, kvalifikačné aj inštitucionálne. Ak sa nezmenia pravidlá týkajúce sa migrácie, vzdelávania a fungovania personálnych služieb, problém s obsadzovaním pozícií bude pretrvávať aj v nasledujúcom období. Ako uzatvára Zuzana Rumiz, rok 2026 ukáže, či sa Slovensku podarí využiť potenciál moderných investícií, alebo ho pribrzdia legislatívne prekážky a prehlbujúci sa nedostatok pracovnej sily.