O úspechu firiem už nerozhodujú hranice štátov, ale odvetvie, v ktorom podnikajú, ukazuje nová štúdia

29.9.2026 (SITA.sk) - Nie všetky odvetvia čelia rovnakým problémom.

Výkonnosť firiem v strednej a východnej Európe dnes čoraz viac závisí od toho, v akom odvetví podnikajú, a menej od toho, v ktorej krajine pôsobia. Vyplýva to z najnovšej štúdie Coface CEE Sectorial Heatmap 2026, ktorá hodnotí 13 odvetví v 13 krajinách regiónu.

Podľa Coface patria medzi najzraniteľnejšie odvetvia kovopriemysel a chemický priemysel, ktoré čelia vysokým energetickým nákladom, regulačným požiadavkám a rastúcej zahraničnej konkurencii. Naopak, medzi odvetvia s lepšími vyhliadkami patria informačné a komunikačné technológie, ktorým pomáha digitalizácia, kvalifikovaná pracovná sila a verejné investície.

Hormuzský prieliv a čínsky šok 2.0

Podniky v regióne zároveň čelia kombinácii geopolitických, energetických a konkurenčných tlakov. Narušenie lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv sa podľa Coface premieta aj mimo energetiky. Vyššie náklady na ropu, zemný plyn, hnojivá, hliník či petrochemické produkty sa postupne prenášajú do dodávateľských reťazcov, zvyšujú náklady výrobcov a môžu opäť tlačiť na infláciu.

Ďalším významným faktorom je rastúca konkurencia z Číny. Čínsky dovoz do krajín strednej a východnej Európy sa za posledný rok zvýšil takmer o 17 percent. Coface tento trend označuje za „čínsky šok 2.0“. Slabší domáci dopyt v Číne podľa štúdie núti tamojších výrobcov vo väčšej miere hľadať odbyt na zahraničných trhoch, čo zvyšuje tlak na miestnych výrobcov a ich marže. Výrazne sa to dotýka automobilového, chemického a kovospracujúceho priemyslu.

Nie všetky odvetvia však čelia rovnakým problémom. IKT patrí podľa Coface medzi najvýkonnejšie sektory v regióne. Podporujú ho investície do digitalizácie, silný dopyt po technologických službách a dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily. „Toto odvetvie zostáva kľúčovým motorom hospodárskej konvergencie a konkurencieschopnosti v celej strednej a východnej Európe,“ uvádza Coface.

Rozdiely sa výrazne prejavujú aj v maloobchode. Jeho výkonnosť sa medzi jednotlivými krajinami líši podľa domácej ekonomickej situácie, fiškálnej politiky a spotrebiteľskej dôvery. Kým v niektorých ekonomikách sa spotreba zotavuje, inde ju brzdí konsolidácia verejných financií a slabšia kúpna sila domácností.

Maloobchod na Slovensku je pod tlakom

Práve Slovensko patrí medzi krajiny, kde maloobchod zostáva pod výrazným tlakom. „Maloobchod zostáva ohrozený, keďže fiškálna konsolidácia, vyššie dane, obmedzenia miezd vo verejnom sektore a pretrvávajúca inflácia naďalej negatívne ovplyvňujú výdavky domácností,“ uvádza Marko Lozo, obchodný riaditeľ pre obchodné informácie a vymáhanie pohľadávok spoločnosti Coface pre Slovenskú republiku a Česko.

Slabšiu spotrebu však na Slovensku čiastočne vyvažuje automobilový priemysel. Podľa Marka Loza dosahuje vývoz vozidiel rekordné úrovne. Slovenským závodom zároveň pomáha, že súčasné modely sa nachádzajú na vrchole svojho životného cyklu a ďalší rast výroby sa očakáva vďaka novým modelom, rozširovaniu produkcie elektromobilov a hybridov, ako aj novému závodu Volvo v Košiciach.

Celkový rast slovenskej ekonomiky však má podľa prognózy Coface zostať v tomto roku utlmený. Spoločnosť odhaduje rast slovenského HDP v roku 2026 na 0,9 percenta. V roku 2027 by sa mal rast zrýchliť na 1,6 percenta, a to najmä vďaka investíciám a plánovanému rozširovaniu kapacít v automobilovom priemysle.

Dôležitú úlohu zohrávajú európske peniaze

V širšom regióne by sa mal hospodársky rast podľa Coface mierne spomaliť z 2,1 percenta v roku 2025 na 2 percentá v roku 2026. V roku 2027 by sa mal následne zvýšiť na 2,3 percenta. Vývoj však nebude rovnaký vo všetkých krajinách ani odvetviach.

Dôležitú úlohu pri investíciách pritom zohrávajú peniaze z Európskej únie. Programy financované prostredníctvom Nástroja na oživenie a odolnosť a programu SAFE majú podľa Coface podporovať projekty v stavebníctve, zdravotníctve, digitalizácii a infraštruktúre, ako aj v odvetviach súvisiacich s obranou. Investície z európskych zdrojov tak môžu v niektorých sektoroch čiastočne tlmiť negatívne vplyvy geopolitickej neistoty.

„Rozdiely medzi odvetviami sú v súčasnosti väčšie ako rozdiely medzi krajinami. Budúci úspech bude závisieť menej od celkového hospodárskeho rastu a viac od toho, ako efektívne sa odvetvia prispôsobia meniacim sa nákladovým štruktúram, technologickej transformácii a globálnej konkurencii,“ hovorí Mateusz Dadej, regionálny ekonóm spoločnosti Coface pre región strednej a východnej Európy.

Rast v Poľsku a recesia v Rumunsku

Rozdiel medzi jednotlivými ekonomikami je pritom viditeľný aj pri porovnaní Slovenska s jeho susedmi. Poľsko podľa Coface zostáva jednou z rýchlejšie rastúcich veľkých ekonomík Európskej únie, pričom jeho rast podporuje spotrebiteľský dopyt a investície financované z európskych zdrojov. Rumunsko naopak čelí recesným podmienkam, keďže fiškálna konsolidácia obmedzuje výdavky domácností.

Česká ekonomika by mala naďalej ožívať. Rast tam podporuje spotreba domácností, ktorej pomáha rast reálnych miezd a klesajúca miera úspor. Maloobchodu prospieva zlepšenie kúpnej sily a oživenie spotrebiteľských výdavkov, hoci vývoj môžu komplikovať vyššie ceny palív a situácia na trhu práce.

V Česku však zostáva problematickým sektorom kovopriemysel. Produkcia ocele sa tam za posledné desaťročie znížila na polovicu a odvetvie zároveň čelí slabému dopytu, vysokým energetickým nákladom a nákladom spojeným s emisiami uhlíka.

Viac k témam: Hormuzský prieliv, Hospodárstvo, kúpna sila, Lodná doprava, Podnikateľské prostredie
Zdroj: SITA.sk - O úspechu firiem už nerozhodujú hranice štátov, ale odvetvie, v ktorom podnikajú, ukazuje nová štúdia © SITA Všetky práva vyhradené.