Prehľad najzaujímavejších správ zo sveta vedy v roku 2016

BRATISLAVA 1. januára (WebNoviny.sk) -

Aj v roku 2016 vedci na celom svete uskutočnili množstvo zaujímavých objavov, výskumov a projektov.

Agentúra SITA prináša prehľad tých najvýznamnejších:

Vo februári vedci oznámili, že sa im po prvý raz podarilo zachytiť gravitačné vlny, čím po sto rokoch hľadania potvrdili ich existenciu. Tú vo svojej Všeobecnej teórii relativity predpokladal ešte Albert Einstein, ktorý gravitačné vlny definoval ako lokálne deformácie časopriestoru. Vlny zachytili ešte v septembri 2015 dve mimoriadne citlivé zariadenia Laser Interferometer Gravitational-Wave Observatory (LIGO), vzdialené od seba tisíce kilometrov. Zaznamenané vlny pochádzali z kolízie dvoch čiernych dier vzdialených 1,3 miliardy svetelných rokov od Zeme. Jedna mala 36-násobok hmotnosti Slnka, druhá 29-násobok a obe sa v momente splynutia blížili k sebe polovičnou rýchlosťou svetla. Ich výsledkom boli nielen gravitačné vlny, ale aj jedna čierna diera, ktorá je viac než 60-krát hmotnejšia ako Slnko. V júni potom odborníci informovali o druhom pozorovaní gravitačných vĺn, a to znova prostredníctvom LIGO. Tieto vlny pochádzali taktiež z kolízie dvoch čiernych dier, avšak menších než v prvom prípade. Jedna z nich bola 14-násobne väčšia ako Slnko, zatiaľ čo druhá osemnásobne. Ich splynutie vytvorilo čiernu dieru s hmotnosťou 21-násobku Slnka. Týmito pozorovaniami sa okrem toho potvrdila aj teória, že gravitačné vlny sa šíria rýchlosťou svetla.

Lietadlo na solárny pohon Solar Impulse 2 úspešne dokončilo cestu okolo sveta, keď 26. júla pristálo v Abú Zabí v Spojených arabských emirátoch. Tam jeho let 9. marca 2015 tiež odštartoval, pričom počas jednotlivých etáp sa v kokpite striedali dvaja piloti - Švajčiari Bertrand Piccard a André Borschberg. Ich cesta okolo sveta mala pôvodne trvať päť mesiacov, avšak počas letu z Japonska na Havajské ostrovy došlo k poškodeniu batérií v dôsledku prehriatia a lietadlo museli odstaviť a opraviť. Oprava trvala takmer rok, pričom Solar Impulse 2 sa znova vydal na cestu okolo sveta 21. apríla.

Ruský dobrodruh a cestovateľ Fiodor Koňuchov absolvoval sólový let okolo Zeme v teplovzdušnom balóne. Trvalo mu to jedenásť dní, čím sa mu podarilo o dva dni prekonať rekord zosnulého Američana Stevea Fossetta z roku 2002. Koňuchov odštartoval 12. júla z Northamu neďaleko Perthu v Austrálii, odkiaľ štartoval aj spomínaný Fossett. Koňuchov preletel ponad Austráliu, Nový Zéland, Tichý oceán, Južnú Ameriku, Juhoafrickú republiku či Južný oceán, kde ho vzdušný prúd tlačil k Antarktíde. Pristál pri meste Bonnie Rock, približne tri hodiny po tom ako preletel ponad Northam.

V Mexiku sa na jar narodilo dieťa s DNA troch ľudí. Nemenovaný chlapec je prvým dieťaťom na svete, ktoré prišlo na svet vďaka technológii zvanej mitochondriálne darcovstvo. Vďaka nej môžu mať aj rodičia so vzácnymi genetickými poruchami zdravé deti. V tomto prípade išlo o nemenovaný jordánsky pár, pričom matka je nositeľkou génov pre subakútnu nekrotizujúcu encefalomyelopatiu. Gény pre toto ochorenie sa nachádzajú v mitochondriálnej DNA, ktorú deti dostanú vždy od matky. U tejto matky sa ochorenie nijak neprejavuje, spôsobilo jej však štyri potraty a tiež smrť dvoch detí. Pár sa preto obrátil na Johna Zhanga z New Hope Fertility Center v New Yorku. Ten využil metódu, pri ktorej sa najprv implantuje jadro z neoplodneného vajíčka matky do vajíčka od darkyne, z ktorého predtým jadro odstránili, a až potom dôjde k oplodneniu. Zhang s kolegami týmto spôsobom vytvoril päť embryí, z ktorých sa však iba jedno vyvíjalo normálne. To následne implantovali do maternice, pričom matka porodila normálne po deviatich mesiacoch. Jej syn má 99,9 percenta DNA svojich rodičov, zvyšok je mitochondriálna DNA od darkyne.

Vedci z Iowa State University of Science and Technology vyvinul batériu, ktorá sa pri vystavení teplu, svetlu alebo tekutine dokáže sama rozpustiť. Táto batéria by mohla poslúžiť na uchovávanie armádnych tajomstiev alebo v monitorovacích zariadeniach využívaných v prírode. Batéria má rozmery 5 x 1 x 6 milimetrov, vyprodukuje 2,5 voltu a dokáže napríklad 15 minút poháňať kalkulačku. Jej komponenty, štruktúra a elektrochemické vlastnosti sú pritom podobné komerčným batériám. Po vhodení do vody sa jej polymérový obal zväčší a následne sa jej elektródy začnú rozpadávať. Celý proces rozpustenia trvá približne 30 minút.

Medzinárodný tím vedcov vytvoril najdetailnejšiu mapu mozgovej kôry človeka, pričom každú hemisféru rozdelil do 180 rôznych oblastí, z čoho 97 je nových. Na vytvorenie mapy vedci použili niekoľko druhov údajov, ktoré získali skenovaním mozgov 210 ľudí. Na začiatok pritom museli zobrať do úvahy viaceré fyzické vlastnosti mozgu ako množstvo myelínu, čiže obalu axónov nervových buniek, ale tiež hrúbku a tvar mozgovej kôry. Zároveň sa zaujímali o aktivitu mozgu a to, ktoré regióny aktivovali určité úlohy. Okrem toho sledovali, do akej miery aktivita v jednej oblasti mozgovej kôry korelovala s aktivitou v inej oblasti a ako sa navzájom koordinovali. Po vytýčení 180 odlišných oblastí s pomocou výpočtovej techniky vedci svoje zistenia otestovali na novej skupine, ktorú tvorilo opäť 210 ľudí.

Japonským vedcom na čele s Katsuhikom Hayashim z Univerzity Kjúšu sa ako prvým na svete podarilo z buniek pokožky myší vytvoriť v laboratórnych podmienkach vajíčka, z ktorých sa po oplodnení a implantovaní do maternice vyvinuli zdravé jedince. Tie sa im následne podarilo úspešne rozmnožiť. Hayashi s kolegami najprv odobrali bunky pokožky z chvosta a následne ich preprogramovali, aby sa z nich stali kmeňové bunky. Potom ich zas naprogramovali, aby sa zmenili na vajíčka, pričom ale nie všetky boli zdravé a životaschopné. Ostatné sa však vedcom podarilo umelo oplodniť, a keď tieto oplodnené vajíčka implantovali do materníc dospelých myší, vyvinuli sa z nich mláďatá, ktoré nevykazovali žiadne zdravotné problémy. Tieto myši po dosiahnutí dospelosti splodili vlastné, zdravé mláďatá.

Austrálski vedci zistili, že konzumácia energetických nápojov vedie k nepriaznivým vplyvom na srdce vrátane zrýchlenia srdcového rytmu a palpitácie. Odborníci z Univerzity v Adelaide sledovali pacientov vo veku 13 až 40 rokov, ktorých hospitalizovali pre búšenie srdca. Ako zistili, 70 percent z nich počas života vyskúšalo energetický nápoj. Podľa spoluautora štúdie Scotta Willoughbyho sa jeho tímu podarilo objaviť priame spojenie medzi konzumáciou energetických nápojov a hospitalizáciou pre nepriaznivé reakcie srdca.

Medzinárodný vedecký tím na čele s Kaustubhom Adhikarim z University College London objavil gén, ktorý je zodpovedný za šedivenie vlasov. Adhikari s kolegami analyzovali vzorky DNA od viac než 6000 dobrovoľníkov európskeho, afrického a amerického pôvodu, pričom zistili, že gén IRF4 nachádzajúci sa na chromozóme šesť reguluje množstvo melanínu, ktorý spôsobuje sfarbenie vlasov, chlpov, pokožky a očí. Tento objav môže viesť k novým metódam, ako oddialiť alebo zabrániť tomuto príznaku starnutia.

Tím amerických a čínskych odborníkov úspešne otestoval nový spôsob liečby sivého zákalu. Nová metóda spočíva vo využití kmeňových buniek, vďaka ktorým sa chorá šošovka sama obnoví. Metódu najprv otestovali na králikoch a makakoch a následne aj na dvanástich deťoch. Zákal v šošovke odstránili cez drobný zárez, vďaka čomu zanechali vonkajší povrch šošovky, takzvanú šošovkovú kapsulu, nedotknutý.

Americkým vedcom sa podarilo viac ako dva roky udržať pri živote prasacie srdce v tele paviána. Dokázali to s pomocou genetickej úpravy prasiat, vďaka čomu sa ich orgány stali vhodnejšími pre opičích príjemcov. Následne použili techniku zvanú imunomodulácia, ktorá spočíva v podávaní špeciálnych protilátok a liekov. Tie upravili imunitný systém paviánov tak, aby prijali cudzie tkanivo. Prasacie srdcia pritom nenahradili srdcia paviánov, vedci ich vložili do žalúdka zvierat, kde ich napojili na obehový systém. Kým pri minulých pokusoch implantované srdce prežilo najviac 179 dní, pri novom experimente sa tento čas vďaka imunomodulácii predĺžil, pričom v priemere implantované srdcia vydržali biť 298 dní. Jedno z nich sa navyše udržalo pri živote až 945 dní. Keď však vedci prestali podávať paviánom špeciálne lieky, imunitný systém začal cudzie srdcia odmietať.

Medzinárodný tím vedcov na čele s Michaelom Christiem z University of Lincoln identifikoval poslednú, piatu hlavnú látku, ktorú imunitný systém napáda pri cukrovke 1. typu. Ide o proteín tetraspanín-7, pričom tento objav môže podľa odborníkov pomôcť pri vývoji nových spôsobov prevencie a liečby tohto ochorenia.

Tím amerických a brazílskych vedcov úspešne otestoval na myšiach vakcínu proti vírusu Zika, ktorý spôsobuje mikrocefáliu u novorodencov. Odborníci testovali dva typy vakcín - jednu založenú na častiach DNA vírusu a druhú s inaktivovaným vírusom, pričom obe fungovali rovnako dobre. Po podaní jednej dávky získali všetky myši imunitu voči vírusu Zika. V kontrolnej skupine, ktorú nezaočkovali, všetky myši po styku s vírusom ochoreli. Vedci sa však rozhodli pokračovať v ďalšom výskume s vakcínou s inaktivovaným vírusom, pretože tento postup je v medicíne rozšírenejší.

Americkí vedci na čele s Josephom Gleesonom z The Rockefeller University zas zistili, že vírus Zika dokáže v mozgu dospelých myší napádať špeciálne bunky, ktoré sa podieľajú na učení a pamäti. Ide o neurálne kmeňové bunky, ktoré tento vírus napáda aj v prípade plodov, čo má za následok napríklad spomínanú mikrocefáliu. Išlo o vôbec prvú štúdiu, v ktorej odborníci zisťovali, či tento vírus dokáže napádať neurálne kmeňové bunky aj u dospelých myší.

Vírus ebola môže zotrvať v telách mužov omnoho dlhšie, ako vedci predpokladali, pričom zvykne byť odolnejší u mužov starších než 40 rokov. Ukázala to štúdia, ktorú zverejnili odborníci na čele s Mosesom Sokom. Tí zahrnuli do štúdie 429 mužov, ktorí sa z eboly vyliečili, pričom ich monitorovali od júla 2015 do mája 2016. Stopy vírusu našli v semene 38 testovaných mužov, pričom u 24 z nich vírus prežil dlhšie než rok a u jedného muža zotrval až 565 dní.

Medzinárodný tím vedcov na čele s Michaelom Worobeym z Arizonskej univerzity vyvrátil teóriu, že zosnulý Kanaďan Gaëtan Dugas, známy ako pacient nula, mohol za zavlečenie HIV a AIDS do Severnej Ameriky. Odborníci zistili, že Dugas bol v skutočnosti len jedným z tisícov ľudí, ktorí sa týmto vírusom nakazili v 70. rokoch minulého storočia. Worobey s kolegami vo svojej štúdii analyzovali vzorky krvi zo 70. rokov, z ktorých niektoré obsahovali HIV. Následne vytvorili metódu na zrekonštruovanie genetického kódu vírusu u týchto pacientov. Týmto spôsobom sa im približne z 2000 vzoriek z New Yorku a San Francisca podarilo zostaviť osem kompletných genetických kódov HIV. Výsledky dokázali, že HIV do Severnej Ameriky určite nepriniesol Dugas.

Archeológovia objavili neďaleko chrámového komplexu Angkór Vat na severozápade Kambodže obrysy veľkého mesta v hustom lesnom poraste. Mesto neďaleko chrámového komplexu z 12. storočia našli vedci z organizácie Kambodžská archeologická lidarová iniciatíva pomocou laserovej metódy, známej pod akronymom LIDAR (Light Detection And Ranging).

Anglickí archeológovia v januári oznámili, že v obci Whittlesey v grófstve Cambridgeshire objavili najzachovanejšie príbytky z doby bronzovej vo Veľkej Británii. Osada pozostávajúca z veľkých okrúhlych drevených domov postavených na koloch sa pri požiari zrútila do rieky, kde sa zachovala v naplaveninách v neporušenom stave. Podľa archeológov pochádza z obdobia 1 000 až 800 rokov pred naším letopočtom a zakonzervovala sa aj s hrncami s jedlom a jemne utkaným šatstvom.

Bulharskí archeológovia objavili malý korálik vyrobený zo zlata, ktorý je pravdepodobne najstarším známym zlatým artefaktom na svete. Korálik s priemerom 4 milimetre a hmotnosťou 15 centigramov našli v pozostatkoch pravekého osídlenia neďaleko mesta Pazardžik, pričom podľa vedcov ho vyrobili v období rokov 4500 až 4600 pred naším letopočtom. Je tak o približne 200 rokov starší než šperky nájdené v roku 1972 v bulharskej Varne, ktoré boli dovtedy najstarším známym zlatým artefaktom.

Odborníci na čele s Gilesom Hammom z La Trobe University objavili na juhu Austrálie skalný prístrešok, ktorý obsahuje dôkazy o tom, že ľudia žili vo vnútrozemí tohto kontinentu už pred minimálne 49-tisíc rokmi. To je o 10-tisíc rokov skôr, než sa doteraz predpokladalo. Skalný prístrešok s názvom Warratyi sa nachádza približne 500 kilometrov severne od mesta Adelaide v pohorí Flinders a podľa vedcov dokazuje, že prví obyvatelia Austrálie sa krátko po svojom príchode na tento kontinent dostali aj do jeho suchého vnútrozemia.

Americko-austrálsky vedecký tím na čele s Giffordom Millerom z University of Colorado Boulder objavil prvé priame dôkazy o tom, že k vyhynutiu obrovského nelietavého vtáka druhu Genyornis newtoni výrazne prispeli prví obyvatelia Austrálie. Miller s kolegami analyzovali pozostatky škrupiny vajec Genyornisa z viac než 2000 lokalít po celej Austrálii. Na vyše 200 náleziskách objavili aj škrupiny nesúce znaky poškodenia ohňom, čo naznačuje, že ľudia zbierali a následne konzumovali vajcia týchto vtákov, čím znižovali ich reprodukčnú úspešnosť. Najmladšie z týchto škrupín majú 47-tisíc rokov.

Ruskí vedci na čele s Vladimirom Pitulkom z Ruskej akadémie vied v Petrohrade objavili na severe Sibíri zamrznutú mŕtvolu mamuta srstnatého (Mammuthus primigenius), ktorá dokazuje, že ľudia žili v Arktíde už pred približne 45-tisíc rokmi. To je o minimálne 10-tisíc rokov skôr, než naznačovali dovtedajšie nálezy. Pozostatky mamuta našli na východnom pobreží Jenisejského zálivu, ktorý je ústím rieky Jenisej do Karského mora. Mamut utrpel viacero zranení na hlave a v oblasti hrudníka, pričom na kostiach sú zárezy, ktoré mohli vzniknúť iba použitím kamenných a slonovinových nástrojov.

Predkovia moderných ľudí (Homo sapiens) sa krížili s neandertálcami (Homo neanderthalensis) už pred 100-tisíc rokmi, čo je o približne 40-tisíc rokov skôr, než si vedci doteraz mysleli. Vyplýva to z genetickej analýzy neandertálskej ženy, ktorej pozostatky objavili v odľahlej jaskyni v pohorí Altaj na Sibíri. Výskum viedol Sergi Castellano z Inštitútu evolučnej antropológie Maxa Plancka v Nemecku.

Medzinárodný tím vedcov na čele s Gerritom van den Berghom z University of Wollongong objavil na indonézskom ostrove Flores približne 700-tisíc rokov staré fosílne pozostatky predchodcov miniatúrneho človeka druhu Homo floresiensis. Tento nález naznačuje, že predkovia tohto druhu, ktorí mali normálnu výšku, sa po príchode na Flores veľmi rýchlo zmenšili, pravdepodobne za 300-tisíc rokov.

Allan Ashworth z North Dakota State University a Terry Erwin zo Smithsonian Institution objavili vôbec prvú fosíliu bystruškovitého chrobáka v Antarktíde. Po porovnaní so súčasnými zástupcami rodov Trechisibus, Tasmanorites, Oxytrechus a Pseudocnides došli k záveru, že fosília predstavuje nielen nový druh ale aj rod. Pomenovali ju Antarctotrechus balli, pričom druhové meno dostala po entomológovi Georgeovi E. Ballovi. Antarctotrechus balli žil pred 14 až 20 miliónmi rokov, keď bola v Antarktíde teplejšia klíma.

Alexandra Boersma a Nicholas D. Pyenson z Národného prírodovedného múzea Smithsonovho inštitútu vo Washingtone popísali nový rod a druh prehistorického delfína, ktorý žil pred približne 25 miliónmi rokov. Delfína, ktorý dostal vedecké pomenovanie Arktocara yakataga, popísali na základe neúplnej lebky dlhej 22 centimetrov, ktorú objavil ešte v polovici minulého storočia na juhovýchode Aljašky geológ Donald J. Miller. Fosília sa následne v roku 1951 dostala do spomínaného Národného prírodovedného múzea, kde ju nedávno Boersma a Pyenson znova preskúmali, pričom zistili, že patrí dovtedy neznámemu druhu.

Tím britských vedcov na čele s Davidom Normanom z University of Cambridge prezentoval v októbri objav prvej známej fosílie mozgového tkaniva dinosaura. Fosíliu našli ešte v roku 2004 na pláži v anglickom meste Bexhill-on-Sea, pričom ide o výliatok mozgovne, ktorý vznikol, keď sa do mozgovej časti lebky uhynutého dinosaura dostali jazerné sedimenty a tie následne skameneli. Fosília má vek približne 133 miliónov rokov a pochádza z bylinožravého dinosaura rodu Iguanodon.

Čínsky paleontológ Xing Lida z China University of Geosciences objavil v Mjanmarsku kus jantáru so zaliatym chvostom malého opereného dinosaura. Ide o vôbec prvý známy pozostatok dinosaura zachovaný v jantári. Chvost patril zatiaľ nepopísanému dinosaurovi veľkému približne ako vrabec, pričom nesie znaky toho, že tento jedinec mohol byť ešte nažive, keď uviazol v živici, ktorá neskôr stvrdla na jantár.

Britskí vedci na čele s Davidom Martillom z University of Portsmouth popísali nový rod a druh dinosaura, ktorý je najstarším známym jurským predstaviteľom tejto skupiny vyhynutých plazov. Dinosaura, ktorého pozostatky objavili vo Walese, pomenovali Dracoraptor hanigani. Fosíliu objavili v roku 2014 na pláži neďaleko Cardiffu bratia Rob a Nick Haniganovci, ktorí ju následne venovali Waleskému národnému múzeu. Martill spolu s kolegami potom nález preskúmali a popísali, pričom dinosaurus dostal druhové meno práve po svojich objaviteľoch.

Medzinárodný vedecký tím na čele so Stephenom Brusattem z Edinburskej univerzity objavil a popísal nový rod a druh dinosaura z nadčeľade Tyrannosauroidea, ktorý pravdepodobne objasňuje, čo umožnilo zástupcom tejto skupiny vo finálnej fáze ich evolúcie dorastať do obrovských veľkostí. Dinosaurus dostal vedecké pomenovanie Timurlengia euotica a žil pred približne 90 miliónmi rokov na území dnešného Uzbekistanu. Timurlengia vyzerala veľmi podobne ako Tyrannosaurus rex, bola však omnoho menšia.

Dean Lomax z University of Manchester a Judy Massare zo State University of New York popísali dva doteraz neznáme druhy ichtyosaurov, ktorých fosílie objavili ešte začiatkom 19. storočia v anglickom grófstve Somerset. Vedci si predtým mysleli, že obe kostry patria druhu Ichthyosaurus communis. Nové druhy dostali vedecké názvy Ichthyosaurus somersetensis a Ichthyosaurus larkini.

Medzinárodný tím vedcov na čele s Federicom Fantim z Bolonskej univerzity objavil v Tunisku fosílne pozostatky zatiaľ najväčšieho známeho prehistorického morského krokodíla, ktorý podľa ich odhadov dorastal až do dĺžky 9,6 metra. Druh dostal vedecké pomenovanie Machimosaurus rex a žil pred 120 miliónmi rokov. Fanti s kolegami objavil jeho lebku dlhú 160 centimetrov ako aj úlomky iných kostí. Jeho celkovú dĺžku vypočítali na základe porovnania s inými druhmi rodu Machimosaurus, pričom hmotnosť odhadli na tri tony.

Britskí vedci vedení Howardom Falcon-Langom z Londýnskej univerzity objavili a popísali najstaršiu známu fosíliu borovice, ktorej vek určili na 140 miliónov rokov. Pozostatky borovice objavili vo forme dreveného uhlia v kameňolome v kanadskej provincii Nové Škótsko a dali jej vedecké meno Pinus mundayi. Tento druh rástol v období, keď atmosféra obsahovala oveľa viac kyslíka než v súčasnosti, čo malo za následok časté a veľké požiare. Práve tie mali podľa vedcov vplyv na evolúciu borovíc, ktoré dnes patria medzi druhy najlepšie prispôsobené vplyvu ohňa.

Tím britských vedcov na čele s Jennifer Clack z University of Cambridge objavil v Škótsku fosílie najstarších známych štvornohých suchozemských stavovcov, ktoré žili pred 355 miliónmi rokov. V tom čase sa predkovia súčasných obojživelníkov, plazov, vtákov a cicavcov po prvý raz presunuli trvalo na súš. Ide zároveň o obdobie trvajúce približne 15 miliónov rokov, z ktorého doteraz vedci nemali žiadne fosílie stavovcov. Clack s kolegami objavili päť kompletných kostier a množstvo neúplných, ktoré zatiaľ nezaradili. Každá z kompletných fosílií navyše patrí inému druhu, pričom ani jeden z nich vedci doteraz nepoznali. Nové druhy dostali názvy Perittodus apsconditus, Koilops herma, Ossirarus kierani, Diploradus austiumensis a Aytonerpeton microps.

Julius Nielsen z Kodanskej univerzity s kolegami zistil, že najdlhšie žijúcim známym stavovcom je žralok grónsky (Somniosus microcephalus). Odborníci pomocou rádiokarbónového datovania zistili, že jedna samica s dĺžkou 502 centimetrov sa dožila približne 400 rokov. Doterajším rekordérom medzi stavovcami bola veľryba grónska (Balaena mysticetus) s vekom 211 rokov.

Tím Hansa Bauera z Oxfordskej univerzity objavil v odľahlej oblasti na severozápade Etiópie doteraz neznámu populáciu leva púšťového (Panthera leo), ktorú by mohlo tvoriť minimálne sto jedincov. V Národnom parku Alataš na hraniciach so Sudánom našli stopy levov a taktiež ich pomocou fotopascí nasnímali. Odborníci pritom predpokladali, že v spomínanej oblasti levy vyhynuli ešte v minulom storočí v dôsledku lovu a ničenia prostredia.

Medzinárodný tím vedcov objavil na Madagaskare tri nové druhy miniatúrnych lemurov z čeľade makiovité (Cheirogaleidae). Všetky tri druhy patria do rodu Microcebus, čím sa počet známych zástupcov tohto rodu zvýšil už na 24. Odborníci preskúmali DNA šestnástich lemurov z dvoch lokalít v rámci oblasti Tsinjoarivo na juhovýchode Madagaskaru, čím identifikovali dva doteraz neznáme druhy. Tie dostali názvy Microcebus manitatra a M. ganzhorni. Tretí nový druh - M. boraha, objavili na ostrove Nosy Boraha východne od Madagaskaru.

Brendan Epstein z Washington State University a jeho kolegovia zistili, že určité časti genómu diabla tasmánskeho (Sarcophilus harrisii) sa veľmi rýchlo menia, pravdepodobne ako odpoveď na prenosnú rakovinu, ktorá počas uplynulých dvadsiatich rokov vyhubila 80 percent populácie tohto druhu. Vedci analyzovali genetické vzorky od 294 jedincov z troch rôznych oblastí, ktoré odobrali v rokoch 1999 až 2014, a to pred aj po tom, ako sa v daných oblastiach choroba objavila. Zistili, že gény vo dvoch úsekoch DNA u všetkých troch skúmaných populácií sa menia rýchlejšie než vo zvyšku genómu. V týchto úsekoch objavili sedem génov súvisiacich buď s aktivitou imunitného systému, alebo podobných ľudským génom, ktoré majú spojitosť s rakovinou.

Austrálski vedci na čele s Emmou Peel z The University of Sydney zas zistili, že mlieko diabla tasmánskeho obsahuje antimikrobiálne peptidy, ktoré dokážu zabíjať viaceré odolné plesne a baktérie, ako napríklad meticilín-rezistentný zlatý stafylokok (MRSA). Mlieko týchto vačkovcov obsahuje celkovo šesť druhov týchto peptidov patriacich medzi katelicidíny. Podobné peptidy pritom našli aj v mlieku iných vačkovcov, na základe čoho sa domnievajú, že tieto látky sa vyvinuli ako obrana proti patogénom, kým sa u mláďat v matkinom vaku vytvorí vlastný imunitný systém.

Tím Axela Jankeho zo Senckenberg Biodiversität und Klima Forschungszentrum vo Frankfurte zistil, že existujú až štyri druhy žiráf namiesto jedného, ako sa doteraz predpokladalo. Odborníci si až doteraz mysleli, že všetky žirafy patria do druhu žirafa škvrnitá (Giraffa camelopardalis), ktorý má viacero poddruhov. Janke s kolegami však na základe analýzy DNA zistil, že tri poddruhy predstavujú v skutočnosti druhy, ktoré sa už jeden až dva milióny rokov vyvíjajú samostatne.

Indickí biológovia objavili a popísali nový druh pavúka, ktorý sa podobá na Triediaci klobúk z filmov o mladom čarodejníkovi Harrym Potterovi. Nový druh pomenovali Eriovixia gryffindori po fiktívnom čarodejníkovi Godricovi Gryffindorovi, ktorému spomínaný klobúk patril. Eriovixia gryffindori dorastá do dĺžky iba sedem milimetrov a patrí do čeľade križiakovité (Araneidae). Netradičný vzhľad tohto pavúka slúži na imitáciu suchých listov, aby sa tak ukryl pred predátormi.

Americko-austrálsky vedecký tím na čele s Gregom Rouseom zo Scripps Institution of Oceanography v Kalifornii objavil štyri nové druhy zvláštneho morského živočícha rodu Xenoturbella, ktorý pripomína ponožku. Ich popis tak po vyše 60 rokoch umožnil odborníkom tieto živočíchy zaradiť medzi najranejšie formy života.

Čínski a austrálski odborníci objavili 1445 nových RNA vírusov, pričom niektoré z nich sú natoľko odlišné od všetkých doteraz známych druhov, že pre ne budú musieť vytvoriť nové čeľade. Ide o vôbec najväčší počet vírusov, ktoré sa podarilo objaviť v rámci jedného výskumu. Nové vírusy objavili pri analýze RNA viac než 220 druhov suchozemských aj vodných bezstavovcov z deviatich kmeňov.


Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.