Vláda a parlament by mali prijať vyššie záruky na ochranu práva na zhromažďovanie, ombudsman prichádza s odporúčaniami k „lex atentát“

18.6.2024 (SITA.sk) - Vláda a parlament by mali prijať vyššie záruky na ochranu práva na zhromažďovanie. Uviedol to verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský, ktorý prišiel s odporúčaniami v súvislosti s lex atentát.

„Plne si uvedomujem spoločenský a bezpečnostný kontext, v ktorom je tento zákon predkladaný. Mojou snahou ani cieľom preto nie je zľahčovať okolnosti, podmieňujúce prijatie navrhovanej právnej úpravy. Som však toho názoru, že je možné bezpečnosť ústavných činiteľov garantovať aj pri zachovaní širokého priestoru pre uplatňovanie základných práv a slobôd,“ vyhlásil verejný ochranca práv.

Dostatočné záruky

Ako pripomenul, novela zákona o zhromažďovaní okrem iného zužuje okruh miest pre zhromažďovanie a rozširuje možnosti obce zhromaždenie zakázať. V tejto súvislosti Dobrovodský pripomenul, že členské štáty EÚ musia prejaviť istú mieru tolerancie voči nepohodliu, ktoré so sebou prirodzene nesie výkon práva na zhromažďovanie.

„Považujem za dôležité, aby návrh zákona obsahoval dostatočné záruky, ktoré zabránia extenzívnemu výkladu dôvodov na zákaz zhromaždení. Hrozba, pre ktorú sa má obmedziť právo zhromaždiť sa, musí byť priama a reálna, nie len abstraktná a hypotetická," vyhlásil ombudsman s tým, že parlamentu preto ponúkol nemeckú či rakúsku úpravu.

„V Nemecku a v Rakúsku pristupujú k zákonom, ktoré sa týkajú práva na zhromažďovanie, veľmi obozretne. Dbajú na to, aby exekutíva nedostala do rúk široké právomoci pri obmedzovaní ústavného práva na zhromažďovanie,“ vysvetlil Dobrovodský.

Novela zákona o Policajnom zbore

Ako ďalej podotkol, novela zákona o Policajnom zbore zavádza aj nové oprávnenie policajtom. To mu umožní pri prešetrovaní priestupku požadovať od právnických a fyzických osôb, ktoré prevádzkujú elektronické komunikačné siete alebo poskytujú elektronické komunikačné služby, údaje potrebné na zistenie a identifikáciu zdroja komunikácie.

Ako však Dobrovodský upozornil, v zmysle ústavy musí byť akýkoľvek zásah do súkromia vykonaný v súlade so zákonom.

„Zákon o elektronických komunikáciách pritom ustanovuje, že údaje tvoriace predmet telekomunikačného tajomstva (ako napr. meno, priezvisko či telefónne číslo osoby), môže podnik poskytnúť štátnemu orgánu len na základe písomnej žiadosti vyhotovenej na základe písomného súhlasu zákonného sudcu," dodal ombudsman.

Neuhradenie pokuty

Ombudsman sa venoval aj novele, ktoré zavádza novú skutkovú podstatu trestného činu neuhradenia pokuty. To však Dobrovodský neodporúča, pretože v súčasnosti je neuhradenie pokuty dôvodom na začatie správnej exekúcie.

To je podľa verejného ochrancu práv dostatočne efektívny nástroj na vymáhanie pokút. Nevidí preto potrebu za neuhradenie pokút kriminalizovať jednotlivcov, pretože by to zbytočne zaťažovalo trestnoprávny systém a súdy.

„Tento návrh by bol navyše v rozpore s trendom zvyšovania hranice malej škody, ktorý bol doteraz obhajovaný ako krok smerujúci k zmierneniu trestnoprávnych dôsledkov pre menej závažné porušenia zákona," uzavrel Dobrovodský.

Viac k témam: Ficova vláda 2023 - 2027 (koalícia Smer-SD Hlas-SD SNS), Lex-atentát, Novela zákona o Policajnom zbore, Verejný ochranca práv, Zákon o elektronických komunikáciách, zhromažďovanie
Zdroj: SITA.sk - Vláda a parlament by mali prijať vyššie záruky na ochranu práva na zhromažďovanie, ombudsman prichádza s odporúčaniami k „lex atentát“ © SITA Všetky práva vyhradené.