Slováci nechcú žiť na dlh, nemajú však dostatočnú rezervu

BRATISLAVA 7. novembra 2018 (WBN/PR)

• 90 % Slovákov je v pluse s priemernou sumou 2 094 eur.


• 13% zo sporiacich našincov by dokázalo žiť zo svojich rezerv viac ako pol roka.


• 40 % tých, ktorí si šetria, má úspory na bežnom účte.

Až 90 % Slovákov je v pluse. Debet využíva iba 7 % našincov. Rezervu si však tvoríme nielen na účtoch, peniaze máme uložené aj na vkladných knižkách či v podielových fondoch. Avšak napriek snahe zabezpečiť sa na horšie časy, finančný vankúš väčšiny sporiacich ľudí nie je dostatočný  na vykrytie výdavkov pri dlhšej strate príjmu.

Slováci chcú mať prehľad o svojej finančnej situácii, aj keby mala byť nepríjemná. Možnosť ocitnúť sa v mínuse na účte pripúšťajú len vo výnimočnom prípade. Prieskum Poštovej banky* ukázal, že vo financiách sme skôr konzervatívni a život na dlh nepreferujeme. "Potvrdzujú to aj bankové dáta.  Až 90 % klientov je v pluse s priemernou sumou 2 094 eur a iba necelých 7 %  ide do mínusu. Priemerný stav na debetnom účte je 250 eur," uvádza hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková. Povolené prečerpanie občas využívajú aj dôchodcovia. Týmto spôsobom si "požičiavajú" v priemere 210 eur. Vo výške debetu vedú obyvatelia Nitrianskeho kraja (-277 eur),  na opačnom konci rebríčka sú klienti z Banskobystrického kraja (-233 eur).

Pozitívne je, že drvivá väčšina klientov je v pluse. Najlepšie sú na tom ekonomicky aktívni ľudia (21 – 60 rokov),  ktorí majú našetrené v priemere 2 466 eur. Mladí do 20 rokov sú na tom výrazne horšie (331 eur) než dôchodcovia (1 939 eur). 40 % tých, ktorí si šetria, má úspory na bežnom účte. "Rovnaké percento našich klientov si svoju finančnú rezervu vytvára na vkladných knižkách, sporiacich účtoch či termínovaných vkladoch. Na týchto produktoch  majú v priemere 3 592 eur," hovorí L. Žáčková.

Optimálna finančná rezerva by mala byť vo výške šesťnásobku mesačného príjmu. "Je určená na pokrytie nevyhnutných neflexibilných výdavkov. Medzi ne patria napríklad náklady na bývanie, ako je poplatok za správu, platby za energie, ale aj hypotéka, náklady na školu, povinné zmluvné poistenie za auto, výdavky na dopravu, stravu či výživné," dodáva hovorkyňa. Podľa prieskumu Poštovej banky si vyše polovica Slovákov myslí, že si tento finančný vankúš dokáže vytvoriť. Pravda je však taká, väčšina našincov nedisponuje potrebnou rezervou.

Pre vytváranie rezervy je najlepšie, ak k peniazom nie je tak ľahký prístup. Je vhodnejšie mať ju na sporiacom ako na bežnom účte. V opačnom prípade sa totiž stáva, že ľudia siahajú na úspory aj kvôli bežným výdavkom či kúpe tovaru, ktorý až tak nepotrebujú.

Poštová banka preto prichádza s Dobrou pôžičkou, ktorá nás naučí šetriť. Klienti ju získajú bez poplatku za poskytnutie, so zvýhodneným úrokom a zároveň s možnosťou nasporiť si na nevyhnutné, či na vysnívané veci, aby si na ne už viac nemuseli požičiavať. Každému, kto si od začiatku novembra požičia v Poštovej banke, pošleme až do 50 eur na sporiaci účet Rezerva. V prípade, ak si vezmú úver do 10-tisíc eur, na sporenie dostanú štartovacích 20 eur. Za úver do 20-tisíc eur im na Rezervu pošleme 30 eur a ak si zoberú pôžičku do výšky 30-tisíc eur, získajú 50 eur.

S príspevkom na sporenie chce Poštová banka motivovať Slovákov, aby si vytvárali finančný vankúš, ktorý sa im neskôr môže zísť. "Záleží nám na tom, aby sme menili postoj ľudí k peniazom, učili ich šetriť a vytvárať si potrebnú rezervu na horšie časy, respektíve na kúpu vecí, ktoré potrebujú, alebo po ktorých túžia, čím sa vyhnú nadmernému zadlžovaniu sa," vysvetľuje pohnútky spojiť úver so sporením Lýdia Žáčková, hovorkyňa Poštovej banky.

Ako si vytvoriť finančnú rezervu

• V prvom rade je vhodné spraviť si audit výdavkov. Je veľmi pravdepodobné, že medzi nimi nájdete aj také, ktoré nie sú nevyhnutné. Na bežnú spotrebu by nemalo ísť viac ako 40 % príjmov domácnosti.


• Ak dokážete mesačne odkladať aspoň 10 % svojich príjmov, optimálnu rezervu si dokážete vytvoriť v priebehu štyroch – piatich rokov.


• Optimálne by bolo smerovať do úspor až 20 % mesačných príjmov. Nemusia však nevyhnutne celé putovať do tvorby rezervy. Časť úspor je dobré uložiť do dlhodobých investícií.

*Základnú sondu do života Slovákov realizovala agentúra 2muse na základe požiadavky Poštovej banky v marci 2018. Na prieskume sa zúčastnilo 1454 respondentov.

Viac k témam: Poštová banka, sporenie
Zdroj: Webnoviny.sk - Slováci nechcú žiť na dlh, nemajú však dostatočnú rezervu © SITA Všetky práva vyhradené.