Sedavá práca je nové fajčenie. Čo sa deje v tele, keď sa nehýbeme?

26.2.2026 (SITA.sk) - Pohyb sme odsunuli do kategórie "ak vyjde čas". No podľa najnovšej vedy je práve nedostatok pohybu jedným z najväčších urýchľovačov starnutia. Čo sa deje v našich bunkách, keď sa nehýbeme? A je naozaj sedavý životný štýl nové fajčenie? Odpovedá prof. Barbara Ukropcová z Biomedicínskeho centra SAV.

Union zdravotná poisťovňa sa v rámci 16. ročníka súťaže Zdravá firma roka venuje téme Zdravé starnutie ako strategickej výzve pre moderných zamestnávateľov. V tomto kontexte sa čoraz častejšie hovorí o tom, že sedavá práca je "nové fajčenie". Je to len zjednodušená metafora, alebo má toto prirovnanie reálny vedecký základ?

Nie je. Je to zjednodušenie, ale veľmi užitočné. Tak ako fajčenie symbolizuje jasné zdravotné riziko, aj dlhodobé sedenie a nedostatok pohybu majú zásadne negatívny dopad na organizmus. A ten dopad sa neprejaví hneď. O to je zradnejší.

Čo sa vlastne v tele deje, keď sa hýbeme málo?

Pohyb v tele spúšťa regeneračné procesy. Aktivujú sa gény, ktoré podporujú obnovu buniek, zlepšuje sa metabolizmus cukrov a tukov a efektívnejšie sa odstraňujú "odpadové" molekuly. Pohyb doslova štartuje vnútornú údržbu organizmu. Samozrejme, je potrebné, aby bol pravidelný a dostatočne intenzívny.

Keď sa nehýbeme, tieto procesy sa nespúšťajú. Hromadia sa molekuly, ktoré podporujú zápal, zhoršuje sa citlivosť na inzulín, zvyšuje sa riziko cukrovky 2. typu, kardiovaskulárnych ochorení, rakoviny či Alzheimerovej choroby. Na bunkovej úrovni sa deje presný opak toho, čo chceme pre zdravé starnutie.

To znie, akoby pohyb bol liek.

V istom zmysle áno. Svaly pri pohybe uvoľňujú tzv. exerkíny – "hormóny cvičenia". Tie ovplyvňujú mozog, metabolizmus, imunitu aj zápalové procesy. Pohyb teda neformuje len postavu, ale zasahuje celý organizmus – vrátane mozgu.

Znamená to, že genetika je druhoradá?

Nie, genetika je dôležitá. Ale životný štýl často rozhoduje o tom, či sa genetická predispozícia naplno prejaví. Napríklad pri niektorých rizikových génoch pre Alzheimerovu chorobu vieme, že nositelia reagujú veľmi dobre na pravidelný pohyb. To je dobrá správa – znamená to, že máme veci vo vlastných rukách – minimálne do určitej miery.

Mnohí si povedia: "Začnem neskôr." Má zmysel začať aj po päťdesiatke?

Vždy. Adaptácia je síce vo vyššom veku pomalšia, ale stále významná. Vieme, že silový tréning dokáže zvýšiť svalovú hmotu aj u 80- či 90-ročných ľudí. Rozdiel medzi "nič nerobím" a "robím niečo" je v každom veku zásadný.

Existuje minimálna dávka pohybu, ktorá má zmysel?

Áno. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča aspoň 150 minút stredne intenzívneho aeróbneho (vytrvalostného) pohybu týždenne, ideálne viac. K tomu silový tréning dvakrát až trikrát týždenne a približne 8 000 krokov denne. A veľmi dôležité je prerušovať sedenie – každých 60 až 90 minút sa postaviť a dopriať si "exercise snack" – pár minút pohybu.

Čo by si z tohto mali odniesť manažéri a firmy?

Že pohyb zlepšuje nielen fyzické zdravie, ale aj mozgovú plasticitu, pamäť a pozornosť. Aktívny zamestnanec je výkonnejší, odolnejší a dlhodobo zdravší. Ak chceme mať funkčné tímy aj o desať rokov, musíme myslieť na pohyb dnes.

Aké je vaše hlavné posolstvo?

Starnutie je prirodzené. Ale rýchlosť, akou sa zhoršuje naša funkčná kapacita, vieme ovplyvniť. Pohyb nie je luxus ani hobby. Je to biologická potreba.

Tento článok nie je autorským obsahom SITA.sk. Bol dodaný klientom, uverejnený ako platený PR článok.

Viac k témam: Pohyb, PR, Zdravá firma roka
Zdroj: SITA.sk - Sedavá práca je nové fajčenie. Čo sa deje v tele, keď sa nehýbeme? © SITA Všetky práva vyhradené.