Polárna žiara nie je nebezpečná a v stredných zemepisných šírkach sa vyskytovala aj v minulosti

14.6.2024 (SITA.sk) - Polárna žiara nie je nebezpečná a bola tu aj v minulosti. Uviedol to astrofotograf a popularizátor astronómie Tomáš Slovinský. Pre agentúru SITA vysvetlil, ako a prečo vzniká polárna žiara, prečo výnimočne vzniká aj v stredných zemepisných šírkach a vyvrátil tvrdenia, ktoré hovoria o tom, že je nebezpečná.

Polárna žiara je úkaz, ktorý vídame na nočnej oblohe najmä v polárnych oblastiach. U nás ju môžeme pozorovať len vo výnimočných prípadoch. Aby sme mohli polárnu žiaru pozorovať aj v stredných zemepisných šírkach, teda aj na Slovensku, je potrebné, aby sa niečo významné na Slnku udialo.

Kedy vzniká polárna žiara?

Ako Slovinský vysvetlil, polárna žiara vzniká vtedy, keď sa nabité častice, ktoré sa uvoľňujú zo Slnka, zrazia so zemskou magnetosférou. Týchto častíc sa uvoľní každú sekundu niekoľko miliónov ton. Ide o elektricky nabitý plyn alebo plazmu, pričom tieto častice putujú zo Slnka približne dva dni.

„Magnetosféra je ochranný obal okolo našej Zeme. Vyzerá v podstate ako cibuľa, má niekoľko vrstiev a chráni nás pred priamym dopadom slnečného vetra a týchto nabitých častíc. Ak by sme ju nemali, tak by sme mali celkom hrôzu žiť na Zemi,“ uviedol Slovinský.

Rôzne farby

Vysvetlil, že častice zo Slnka sa s touto neviditeľnou vrstvou okolo našej planéty zrazia a sú postupne zvádzané smerom k magnetickým pólom planéty – k severnému a južnému.

„Tam vnikajú do zemskej atmosféry vysokou rýchlosťou, zrazia sa s atómami alebo molekulami vzduchu, čím dochádza v podstate k excitácii, ionizácii a vyžiareniu fotónov s konkrétnou vlnovou dĺžkou. Pri týchto reakciách vyžiaria konkrétne svetlo,“ priblížil Slovinský a spresnil, že každá látka, každý prvok v atmosfére zodpovedá za inú farbu v inej výške, približne 80 až 300 km nad povrchom Zeme.

Napríklad ružovú polárnu žiaru spôsobuje molekulárny dusík, nad ružovou je zelená, ktorú spôsobuje atomárny kyslík a nad ňou je červená, rovnako produkovaná atomárnym kyslíkom, ale v inej výške.

Maximum slnečnej aktivity

Červená polárna žiara je najvyššie, a je to tá, ktorú mohli sledovať aj obyvatelia Slovenska, aj keď sa väčšinou nenachádza priamo nad Slovenskom.

„Ak by sme boli za polárnym kruhom, tak by sme polárnu žiaru mohli pozorovať v prípade jasného počasia takmer každú noc, keďže zo Slnka sa neustále valí množstvo plazmy. Nestačí to však na to, aby sme polárnu žiaru mohli pozorovať aj zo Slovenska,“ povedal Slovinský a vysvetlil, prečo sme mohli sledovať auroru borealis aj zo Slovenska.

„Slnko má 11 ročný cyklus aktivity, keď dosiahne svoje minimum a maximum. My sa aktuálne v tomto roku nachádzame v maxime slnečnej aktivity,“ konštatoval a dodal, že keď je Slnko na minime svojej aktivity, tak na ňom zväčša nevidno žiadne aktívne oblasti. Aktuálne je však na ňom hneď niekoľko aktívnych oblastí.

Geomagnetická búrka

„Častokrát dochádza k silným erupciám, keď sa materiál zo Slnka veľkou rýchlosťou vydá do medziplanetárneho priestoru. Ak je erupcia silná a veľa tohto materiálu smeruje priamo na Zem, tak môže nastať takzvaná geomagnetická búrka. Vtedy polárne žiary nevznikajú len nad pólmi, ale môžu byť viditeľné aj v stredných zemepisných šírkach, a teda aj u nás,“ vysvetlil Slovinský a doplnil, že aj minulý rok bolo zaznamenaných viac ako desať vizuálnych či fotografických záznamov polárnej žiary z územia Slovenska a Česka.

Slovinský vzhľadom na dlhý, 11-ročný cyklus slnečnej aktivity upozornil, že v minulosti neexistovali technológie na úrovni, akú poznáme dnes, aby sme vedeli tieto javy na oblohe predpovedať, zaznamenať a v neposlednom rade zdieľať s ostatnými.

Môže dôjsť k výpadkom signálu

Ako teda upozornil, polárna žiara pri vysokej slnečnej aktivite tu bola aj v minulosti, len sa tieto informácie nešírili v takej rýchlosti a množstve ako dnes. To, akej farby je polárna žiara nemá podľa jeho slov súvis s tým, že sa deje niečo strašné.

„Polárna žiara ako taká nebezpečná nie je. Je len dôsledkom toho, čo prebieha v zemskej atmosfére, magnetosfére a čo prebieha na Slnku,“ vysvetlil Slovinský s tým, že človek na to nemá žiadny dosah.

Čo však môže byť podľa neho pri geomagnetickej búrke nebezpečné, je, že môže dôjsť napríklad k výpadkom signálu, elektrickej energie alebo môže dôjsť k narušeniu GPS signálu. Horšie sa tak šíria rádiové vlny, čo môže mať za následok problémy v leteckej komunikácii alebo vo využívaní GPS satelitov, dodal Slovinský.

Možno ju aj predvídať

Polárnu žiaru je možné sčasti aj predvídať. Ako vysvetlil, doba toho, kým častice zo Slnka dorazia k Zemi, je približne dva dni.

„Aktivitu na Slnku vedci neustále monitorujú. Vďaka dátam z rôznych družíc tak vidíme, ak dôjde k erupcii alebo k takzvanému výronu koronálnej hmoty do medziplanetárneho priestoru. Pričom rôzne modely ukazujú aj predpokladaný smer týchto častíc, a teda či sa môžu zraziť so Zemou,“ uviedol Slovinský.

Zároveň doplnil, že aj keď to nie je vždy úplne presné, poskytuje nám to informáciu o možnom pozorovaní polárnej žiary aj z našich končín. Podľa astrofotografa sa tento a budúci rok oplatí tieto informácie sledovať.

Viac k témam: Astronómia, polárna žiara, Slnko
Zdroj: SITA.sk - Polárna žiara nie je nebezpečná a v stredných zemepisných šírkach sa vyskytovala aj v minulosti © SITA Všetky práva vyhradené.