Od cisára až po NATO, povinná vojenská služba na Slovensku trvala viac než sto rokov

22.12.2019 (Webnoviny.sk) - Slovenské kasárne opustilo posledných 214 vojakov základnej služby, ktorí 22. decembra 2005 odišli do civilu z útvarov v Kežmarku a bratislavskej mestskej časti Vajnory. Zrušenie povinnej vojenskej služby, ktorá sa na území Slovenska uplatňovala 137 rokov, oznámil vtedajší minister obrany Juraj Liška v júli počas hudobného festivalu Pohoda.

Slovensko sa ešte v marci 2004 stalo oficiálnym členom Severoatlantickej aliancie (NATO) a od januára 2006 obranu krajiny zabezpečujú profesionálne ozbrojené sily. Branná povinnosť pre mužov však aj po zrušení povinnej vojenskej služby zostala legislatívne naďalej zachovaná.

Rozkaz cisára

Rakúsko-uhorský cisár František Jozef I. podpísal v decembri 1868 zákon o brannej moci, vlastibrane a domobrane rok po rakúsko-uhorskom vyrovnaní. Zároveň cisár vydal rozkaz potvrdzujúci všeobecnú brannú povinnosť.

Povinná vojenská služba vtedy trvala tri a v námorníctve štyri roky. Nový zákon tiež zrušil mnohé výnimky, ktorými sa dalo tejto službe vyhnúť. Od tej doby sa povinná vojenská služba vzťahovala na väčšinu mužskej populácie v monarchii.

Po prvej svetovej vojne, rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku Československej republiky (ČSR) sa doba vojenskej služby niekoľkokrát menila. Zo 14 mesiacov v roku 1920 sa v polovici 30. rokov, keď sa v susednom Nemecku chopil moci Adolf Hitler, predĺžila až na 24 mesiacov.

Vyradenie Rómov a Židov

Počas mobilizácie v roku 1938 mala v tej dobe rešpektovaná a dobre vyzbrojená československá armáda k dispozícii približne 1,3 milióna mužov. Mníchovská dohoda a následné odstúpenie takmer tretiny územia vtedajšej republiky Nemeckej ríši prakticky znefunkčnilo československý obranný systém a Československo na svoju obranu rezignovalo.

Po obsadení Čiech a Moravy nacistickým Nemeckom a vytvorení Ríšskeho protektorátu Čechy a Morava vyhlásil Snem slovenskej krajiny samostatnú Slovenskú republiku, ktorá sa stala spojencom Nemecka. Štát vyradil z vojenskej služby Rómov a občanov židovského vierovyznania, pre ktorých zriadil osobitné pracovné jednotky.

Branná povinnosť sa vzťahovala na mužov od 20 rokov a vojenská služba sa stanovila na 24 mesiacov. Po roku 1943 sa odvodový vek znížil na 19 rokov. Vysvätení kňazi štátom uznaných cirkví slúžili šesť týždňov.

Postupné skracovanie vojenčiny

Po skončení druhej svetovej vojny a obnovení spoločného štátu platil až do roku 1949 predvojnový československý zákon. Po nastolení komunistickej diktatúry vstúpil do platnosti nový branný zákon, ktorý ponechal dvojročnú vojenskú službu a platil takmer 50 rokov.

Jeho zmenu priniesli až novembrové udalosti v roku 1989, keď sa v marci 1990 novelizáciou skrátila na 18 mesiacov a zaviedla sa aj možnosť náhradnej civilnej služby.

Pri vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa vojenská služba postupne skracovala na dvanásť, deväť a 6 mesiacov, až do jej oficiálneho zrušenia 1. januára 2006, keď hlavnú zodpovednosť za obranu štátu prevzala profesionálna armáda.

Informácie pochádzajú z www.wikipedia.org, a archívu agentúry SITA

Viac k témam: povinná vojenská služba
Zdroj: Webnoviny.sk - Od cisára až po NATO, povinná vojenská služba na Slovensku trvala viac než sto rokov © SITA Všetky práva vyhradené.