Ľudovít Ódor na Finweeku: “Centrálne banky by určite mali premýšľať nad riešením spočívajúcim v prevode hotovosti do digitálnej meny.” Znamená to jej koniec?

20.10.2020 (Webnoviny.sk) - Je na finančné otázky, ktoré COVID akceleruje, pripravené aj Slovensko s nízkou úrovňou finančnej gramotnosti?

COVID spôsobil pokles používania hotovosti. Niektorí tvrdia, že je to jej koniec, iní zas, že sa len príliš bojíme krízy. Tempo rastu zadlženosti slovenských domácností výrazne zrýchľuje, napriek tomu však finančné vzdelávanie stále nemáme zahrnuté v učebných osnovách. Naša nízka finančná gramotnosť okrem toho čelí trendom sveta financií. Jedným z riešení pre adaptáciu a stabilitu tohto ekosystému sú nové prístupy národných bánk. Výzvou je zavedenie digitálnej meny. Niektoré banky o nej len uvažujú, iné už podnikajú konkrétne kroky. Globálnym problémom a výzvou zároveň sú však 2 bilióny ľudí, ktorí nemajú prístup do bankového systému.”

21. septembra odštartovala spoločnosť Techsummit Events® štvordňový finančný maratón. Konferenciu Finweek, ktorá otvorila viaceré otázky budúcnosti našich financií, považuje za absolútny vrchol tejto historicky najnáročnejšej sezóny. "Sme radi, že sa nám Finweek podarilo zorganizovať aj napriek nepriaznivej COVID situácii. Bol našou 19. konferenciou v histórii a považujeme ho za mimoriadne vydarený. Prepojili sme štyri dni nabité informáciami o finančnom svete so živými networkingovými diskusiami. Vytvorený formát má tak pre účastníkov komplexnú informačnú hodnotu,” hovorí Davy Čajko, riaditeľ spoločnosti Future Proof, ktorá konferenciu organizuje.

Vysokú dôležitosť však Finweeku nepripisuje len organizátor, ale aj samotný minister financií, ktorý ho osobne otvoril. "Posun vpred si vyžaduje vedomosti, preto takúto informačnú podporu potrebujeme. Verím, že týmto spojením môžeme dosiahnuť veľké výsledky, ktoré budú mať na posun Slovenska pozitívny dopad,” povedal na úvod Eduard Heger, minister financií SR.

Súčasťou finančného maratónu bol aj úvod nultého ročníka konferencie Investsummit, ktorej pokračovanie bude 29. októbra 2020. "Téma investovania si na Slovensku zaslúži osobitú pozornosť. Ide o príležitosť, ktorú nevyužívame najmä kvôli nedostatku informácií. Pandémia však väčšinu z nás zastihla nepripravených. Nemáme dostatočný finančný vankúš na nepredvídané situácie ako je napríklad COVID, ktorý túto tému len akceleruje. Je nevyhnutné myslieť do budúcnosti a vytvárať si tak bezpečnejší výhľad v rámci financií. Našou ambíciou je preto vytvoriť "Investičný klub, ktorého cieľom je vytvoriť bezpečnejší prehľad investičných príležitostí,” hovorí Čajko.

Témou Investsummitu bude tradičné a alternatívne investovanie. K obom formám najskôr prebehne diskusia s odborníkmi z investičnej praxe. Nasledovať bude predstavenie konkrétnych produktov oboch foriem investovania spoločnosťami, ktoré ich poskytujú. Záver konferencie bude opäť patriť diskusii. Odborníci v nej zhodnotia výhody a nevýhody jednotlivých produktov. "Vznikne tak odborný "match” o potenciálneho investora. Osvedčilo sa nám, že cez diverzifikovanú diskusiu si ľudia tvoria najlepší obraz pre vnútorné rozhodnutia o ďalšom investovaní. Chceme, aby si divák odniesol čo najviac informácií, preto bude diskusia pred a aj po prezentácii investičných príležitostí,” doplnil Čajko. Na finálnom obsahu Investsummitu organizátori ešte pracujú, svoje miesto na konferencii si však môžete bezplatne rezervovať už dnes TU.

1. deň Finweeku otvorili Financie v kríze (COVID-19 & platby - je hotovosť minulosťou? & Digitálna mena centrálnych bánk). Ako uviedol Mark Trevor, obchodný riaditeľ Vaultex, COVID kríza spôsobila, že hotovosť ako spôsob platby nestúpa, naopak, všade vo svete rastie dopyt po online platbách. Tomáš Holub, člen bankovej rady ČNB, napriek tomu tvrdí, že to neznačí koniec hotovosti, pretože jej objem, ktorý je počas COVID krízy v obehu, je väčší než bol predtým. "Znamená to, že ľudia sa boja krízy, preto u seba držia väčšie objemy hotovosti,” uviedol Holub.

Pre spoločnosť sa stáva dôležitou aj cena hotovosti. Ako poznamenal Trevor, hotovosť sa stáva drahšou a náklady na ňu stúpajú. Čím ďalej tým viac jej podľa Ľudovíta Ódora, viceguvernéra NBS, konkurujú technológie umožňujúce rýchlejšie, lacnejšie a pravdepodobne v budúcnosti aj bezpečnejšie platby. "Centrálne banky stále viac diskutujú o potenciálnej otázke digitálnej meny,” dodal Ódor. Digitálna mena je podľa Miroslava Lukeša, senior viceprezidenta MasterCard, benefitom novej doby, a my by sme sa mali čo najviac sústrediť na možnosti, ako ju čo najlepšie využiť. Súhlasí s ním aj Robert Schwertner, CEO a zakladateľ Innomagic, ktorý hotovosť a digitálne peniaze prirovnáva ku koňom a autám. "Kone tu síce stále sú, ale ich úloha je už iná ako kedysi. Hotovosť podľa mňa nemá budúcnosť. Čaká nás digitálna revolúcia, ktorá prinesie digitálne peniaze. A ak túto šancu premrháme, oberieme sa o budúcnosť,” uviedol Schwertner, ktorý aj tento rok, napriek rizikovej COVID situácii, prišiel na konferenciu osobne z Viedne aj preto, aby s nami zdieľal názory.

Podľa Trevora však nie je zavedenie digitálnej meny jednoznačné: "Nemôžeme firmám a spotrebiteľom nadiktovať, čo budú používať. Musia mať voľbu výberu. Súčasne s digitálnou menou preto musí byť k dispozícii aj hotovosť.” Podľa Ódora sa už však viacero centrálnych bánk na digitálnu menu pripravuje a do 3-5 rokov nepochybne príde aj s jej funkčným prototypom. "Zatiaľ je celý tento proces medzi centrálnou bankou a bankovým sektorom, chýba tu prístup obyčajným ľuďom a malým podnikateľom,” uviedol Ódor a zároveň poznamenal, že globálnym problémom a výzvou zároveň sú 2 bilióny ľudí, ktorí nemajú prístup do bankového a finančného systému. "Mnohí z nich však majú mobilné telefóny, preto ak dospejeme k digitálnej revolúcii, je tu veľký potenciál poskytovať služby ďalším 2 biliónom užívateľov,” doplnil Ódor. Podľa Schwertnera sa totiž formujú 3 typy digitálnej meny: "Prvým typom je digitálna mena centrálnych bánk distribuovaná a kontrolovaná centrálnymi bankami. Druhou je digitálna mena distribuovaná a spravovaná spoločnosťami ako Google či Facebook, ktorý už urobil prvé kroky k jej zavedeniu. Poslednou je tzv. decentralizovaná mena, napr. bitcoin ako kryptomena, založená na princípe blockchain technológií.”

Napriek obrovským príležitostiam, ktoré by zavedenie digitálnej meny mohlo priniesť, sa niektorí odborníci stavajú k jej zavedeniu veľmi opatrne. Podľa Holuba je jednou z jej nejasností otázka nákladovej efektívnosti či docielenia stability. "Nie je to len o smart technológiách, ale aj o absencii kontrolných mechanizmov na nastavenie regulácie a kontroly s cieľom docieliť stabilitu,” dodal Holub.

Lukeš okrem toho upozorňuje na aktuálne nastavenia, ktoré zavedenie digitálnej meny spomaľujú: "Medzi Slovenskom a Českom neexistuje ani len systém, ktorý by zabezpečil rýchle B2B platby. Z pohľadu národných bánk sa to teda príliš komplikuje. Facebook by dokázal konať rýchlo a efektívne, nespĺňa však podmienky regulácie stanovené národnou bankou.” Podľa Schwertnera nám môže byť príkladom Čína, ktorá aktívne zavádza krypto menu, a ktorej progres a niekoľkoročný náskok vo fintech aplikáciách je pozoruhodný. "V Európe musíme na zavedenie digitálnej meny najskôr pripraviť možnosti a infraštruktúru na úrovni Číny či USA. A čím skôr, tým lepšie, pretože ak ľudia začnú používať nejakú čínsku platformu, bude omnoho ťažšie ich zlákať späť,” uviedol Ódor.

Zásadným rozdielom medzi hotovosťou a kryptomenou je podľa Trevora fakt, že kým hotovosť posilňuje dôveru, kryptomena vzbudzuje pocit nestálosti. Základným predpokladom pre jej funkčné zavedenie je preto nutnosť naučiť ľudí o digitálnej mene niečo viac. "Digitálna mena Facebooku je postavená na spravovaní dát a osobných údajov. A toto musí byť verejnosti vysvetlené ešte predtým, než Mark Zuckerberg spoločnosť rozbijeme digitálnou menou,” uviedol Trevor. A aj keď sa môžeme učiť napr. od Číny, podľa Lukeša by sme mali začať konečne robiť aj niečo iné, než to, čo robí zvyšok sveta. "Experimentovanie, inovovanie a ukazovanie vlastnej cesty - to je riešenie. Máme tu schopných ľudí, podmienky aj skúsenosti s projektami a to treba využiť,” poznamenal Lukeš, podľa ktorého zároveň pomôže, ak ľuďom začneme komunikovať benefity a vysvetľovať im, aké výhody im zavedenie digitálnej meny prinesie. S nutnosťou experimentovať súhlasí aj Ódor, podľa ktorého tak môžeme zároveň vyriešiť aj otázku vlastností digitálnej meny, ktoré sú pre jej používateľov kľúčové. "Prvotné spustenie digitálnej meny bude aj tak len komplementom, nie substitútom hotovosti. Komerčné banky tým však budú môcť zefektívniť veľa interných procesov a zapojiť do nich aj fintech spoločnosti,” uviedol Ódor.

Schwertner sa však na zavedenie digitálnej meny pozerá nie z národného, ale z globálneho hľadiska. "Digitálnu menu vidím ako internet. Ani o ňom nehovoríme ako o slovenskom, českom či rakúskom, je to skrátka internet ako taký. Umožňuje nám prenášať oveľa viac hodnoty a peniaze sú len malá časť toho, čo všetko ním môžeme s digitalnou menou posielať a prijímať. Digitálna mena je začiatok veľkej budúcnosti, ktorú si ani len nevieme predstaviť,” zhrnul Schwertner, no podľa Holuba sme od tejto budúcnosti veľmi ďaleko: "Technicky je možné túto budúcnosť dosiahnuť do 5 rokov, z politického hľadiska a z hľadiska podmienok globálnej fiškálnej a bankovej únie je to však nepredstaviteľné.”

2. deň Finweeku sa venoval Finančnej gramotnosti, o ktorej odborníci diskutovali v troch samostatných diskusiách. Prvou z nich bola Finančné vzdelávanie na školách, ktoré na Slovensku stále absentuje. "Keď sa so žiakmi rozprávame o tom, odkiaľ čerpajú najviac informácií či zručností o finančnej gramotnosti, odpoveďou sú buď rodičia alebo internet. Škola v tomto procese až takú kľúčovú rolu nezohráva, a to je vážny problém,” uviedol Juraj Hipš, slovenský odborník na vzdelávanie. Dôvodom je podľa neho roky zanedbávaný systém metodickej podpory učiteľov. Náprava takýchto problémov plynie zo školských reforiem, trvá však dlhé roky. "Keby sme s reformou v školstve začali v 90tych rokoch, možno by sme už predbehli aj Fínsko. Problém však je, že my sme ešte vôbec nezačali. Ak to takto pôjde ďalej, tak v roku 2030 tu možno budú sedieť iní ľudia, ale budú hovoriť tie isté slová ako my dnes, čo je vážny problém,” dodal Hipš.

Podľa Danice Lacovej, programovej riaditeľky FinQ, Nadácia SLSP, je nedostatkom nášho národného vzdelávacieho štandardu to, že je orientovaný tematicky, t. j. na témy, nie na žiaka. "Učitelia nemajú dostatok učebného a študijného materiálu a ani metodickej, pedagogickej či didaktickej podpory na to, aby vedeli, ako majú so žiakmi v rámci finančného vzdelávania pracovať,” uviedla Lacová. To, že základom je kvalitná podpora učiteľov, si uvedomuje aj ČSOB, preto v rámci svojho experimentu upriamili pozornosť práve na nich. "Vytvorili sme online platformu a interaktívnu hru - niečo ako otvorené vzdelávacie zdroje, aby sme tak v spolupráci s učiteľmi vytvorili akúsi metodiku vzorových vyučovacích hodín pre priebeh finančného vzdelávania,” objasnila Andrea Baumgartnerová, vrcholová riaditeľka a členka predstavenstva ČSOB poisťovne. Porozumenie textu, ale aj chápanie súvislostí na zaklade hry, je pri dosahovaní finančnej gramotnosti dôležité aj podľa Jany Merounkovej, riaditeľky Yourchance. "Deti majú na základe kontextu vedieť urobiť finančné rozhodnutie, či aspoň zaujať správny postoj. Nie je to len o tom, že si niečo spočítajú či prečítajú, potrebné je myslieť a argumentovať. Uvedomme si, že už dieťa v predškolskom veku je schopné sa nejakým spôsobom rozhodovať, ak má na výber možnosti,” vysvetlila Merounková.

Do istej časti supluje podmienky finančného vzdelávania súkromný a neziskový sektor. "Náš úspech je založený aj na spolupráci s obchodnými partnermi. Nemalo by to tak byť, neziskový sektor by nemal suplovať niečo, čo by mal robiť štát. Uvedomujeme si, že v ideálnom štáte by sme vôbec neexistovali a dúfame, že našu prácu bude jedného dňa vykonávať štátny sektor,” poznamenala na margo absencie finančného vzdelávania Eva Vargová, riaditeľka Junior Achievement Slovensko. Okrem toho je naším problémom aj absencia celoživotného vzdelávania. "Téma celoživotného vzdelávania nie je potrebou, je nevyhnutnosťou k tomu, aby človek vedel manažovať svoje osobné financie, a aby sa vedel uplatniť na trhu práce. Aby bol flexibilný, vedel napĺňať očakávania zamestnávateľa, vedel fungovať z hľadiska občianskeho aktivizmu a vedel sa správať aj ako adekvátny spotrebiteľ,” vysvetlila Lacová. Pretrvávajúcim problémom je okrem toho aj samotný vzdelávací systém, z ktorého každým rokom množstvo detí vypadne. "Tieto deti potrebujú nielen finančnú, ale aj čitateľskú gramotnosť. Čoskoro sa ukážu obrovské rozdiely medzi deťmi, ktoré vzdelanie absolvovali a ktoré nie,” uzavrel Hipš.

Druhou diskusiou okruhu Finančnej gramotnosti bola Úroveň finančnej gramotnosti, ktorá pre Slovensko predstavuje vážny problém. Podľa Gabriely Horeckej, vedúcej odboru finančnej gramotnosti a Slovenského centra cvičných firiem SIOV, je veľkým prínosom už to, že sa o finančnej gramotnosti a finančnom vzdelávaní začína hovoriť verejne. "Každý jeden občan by sa mal orientovať v oblasti financií, úverov, poisťovníctva, sporenia  a, samozrejme, aj podnikateľských zručností,” poznamenala Horecká.

Podľa Martina Šustera, riaditeľa odboru výskumu NBS, je riešením zredukovať niektoré učivo zo slovenčiny či matematiky, ktoré v živote využije asi 1% žiakov. Namiesto toho by sme mali zaradiť do osnov učivá vedúce k dosahovaniu finančnej gramotnosti. "S finančnou gramotnosťou máme vážny problém, hoci je to oblasť, ktorú využíva každý jeden obyvateľ Slovenska. Plynú z nej zásadné rozhodnutia pre dosahovanie celoživotného blahobytu - toho, či si vezmem hypotéku, budem sporiť, či dokonca, či sa dokážem vyhýbať podvodom,” vysvetlil Šuster.

S redukovaním obsahu ostatných predmetov súhlasí aj Erika Pastoráková, dekanka Národohospodárskej fakulty EUBA. Celú finančnú gramotnosť pritom vníma ako nástroj, ktorý budujeme s cieľom vychovávať jednotlivcov, ktorí dokážu myslieť v dlhodobom horizonte a sú pripravení adekvátne reagovať na riziká, ktoré sú prirodzené. K jej názoru sa prikláňa aj Šuster, podľa ktorého je pre dieťa najúčinnejšie, ak u rodičov vidí príklad zodpovedného finančného správania, t. j. rozumného požičiavania si peňazí, rozumného investovania, miernej akceptácie rizika, tvorby rezerv a podobne.

Sociálne prostredie, do ktorého sa človek narodí, je pritom veľmi dôležitým faktorom schopným ovplyvniť jeho budúce rozhodovanie vo finančných otázkach. "Zistili sme, že žiaci, zo sociálne znevýhodneného prostredia dosahujú horšie študijné výsledky a zároveň dosahujú nižšie skóre v odpovediach týkajúcich sa finančnej gramotnosti. Platí to nielen pre Slovensko, ale pre všetky krajiny OECD,” uviedla Júlia Miklovičová, národná koordinátorka štúdie PISA Slovensko, NÚCEM. Podľa Šustera je preto dôležité, aby štát nastavoval parametre jednotlivých finančných produktov tak, aby boli vhodné aj pre ľudí s nízkou finančnou gramotnosťou.

Posledná diskusia z okruhu Finančnej gramotnosti sa venovala Následkom zlej finančnej gramotnosti ako vážnemu problému pre celú ekonomiku. Podľa Jozefa Beständiga, člena TOP klubu v spoločnosti Fincentrum - Swiss Life Select Slovensko, sa na Slovensku prejavuje najmä tým, že sme schopní kupovať si na splátky tovary a služby, ktorých úžitková doba je výrazne kratšia ako doba splatenia. "Extrémny prípad je dovolenka na splátky, ktorú absolvujem za 2 týždne, no splácať ju budem rok a viac - to je jeden z najväčších finančných omylov,” uviedol príklad Beständig.

Na vhodnosť a nevhodnosť finančných produktov pritom už dlhšie upozorňuje aj samotná Národná banka Slovenska. "Každý by sa mal zakrývať takou perinou, na akú má. Ak si beriem úver, mali by sme mať vytvorenú rezervu aspoň na  niekoľko mesiac vopred, aby sme dokázali preklenúť potenciálny problém výpadku príjmu,” uvádza Júlia Čillíková, výkonná riaditeľka regulácie a ochrany finančných spotrebiteľov, NBS, ktorá tvrdí, že na Slovensku je potrebné systematické meranie finančnej gramotnosti. Zároveň však upozorňuje aj na problém podvodov. "Každý by si mal vopred skontrolovať, či človek, ktorý mi službu ponúka, je v zozname NBS. Potom je už príliš neskoro vyhovárať sa na to, že inštitúcia bola nelicencovaná. Žiaľ, aj povinnosť niesť zodpovednosť vychádza z finančnej gramotnosti,” dodala Čillíková. Ak chceme predchádzať podvodom, mali by sme podľa Heleny Brýchovej, vedúcej vzdelávacích projektov Českej bankovej asociácie, ľudí viac motivovať a učiť ich o tom, ako správne investovať aj v medziach štandardnejších nástrojov.

Dôsledkom zlej finančnej gramotnosti je totiž aj nedostatočná rezerva, ktorú je možné dosiahnuť napríklad investovaním. "Je dôležité robiť kroky k tomu, aby ľudia začali investíciám rozumieť. Jedno zo základných pravidiel je, že investície musia dosiahnuť aspoň mieru inflácie, inak sa v nich prostriedky strácajú,” uvádza Beständig. S investovaním sa však Slovákom spája kríza, kvôli ktorej ho často považujú za príliš riskantné. Ako však uviedla Čillíková, nejaká kríza vždy bola a vždy aj príde, preto by sme sa namiesto zavrhnutia investovania mali baviť o diverzifikácii rizika. Z pohľadu Petra Kubrického, generálneho riaditeľa Bratislavskej burzy, mohla práve kríza ukázať ľuďom nevyhnutnosť pripraviť sa na budúcnosť tým, že si budú tvoriť rezervu. "Z investičného pohľadu je najlepšou šancou ako minimalizovať riziko práve forma dlhodobého investovania,” dodal Kubrický.

deň Finweeku patril úvodnej časti nultého ročníka konferencie Investsummit. Na tému Sporiace a investičné možnosti počas neho diskutovali rečníci z praxe, ktorí poukázali najmä na dôležitosť investovania. Podľa Maroša Ďurika, šéfa Across Private Investments, sú totiž Slováci druhým najchudobnejším národom z pohľadu finančného majetku v EÚ. Navyše, ako doplnil Juraj Forgacs, CEO Fumbi, zadlženosť slovenských domácností sa za posledných 12 rokov strojnásobila. Jednou z možných riešení tejto situácie je investovanie, spája sa s ním však množstvo praktických otázok. Ako začať s investovaním? Oplatí sa staviť na menej rizikové alebo na rizikovejšie formy investovania? Aký finančný objem je potrebné ukrojiť z mesačného rozpočtu, aby malo pre nás investovanie zmysel? Tieto a mnoho ďalších otázok bude zodpovedaných a prakticky vysvetlených už 29. októbra, počas pokračovania Investsummitu. Nezabudnite si svoje miesto bezplatne rezervovať ešte dnes TU.

Nedostatkom Slovenska je, že sa o financiách a finančných produktoch nielen málo učí, ale aj diskutuje. Verejnosti chýbajú relevantné informácie a každá príležitosť, kde ich vieme nájsť, je prínosná. Jednou z takých je aj Fórum Zlatá minca (o finančných produktoch), najaktívnejšia Facebook skupina o finančných produktoch na Slovensku. Ktokoľvek sa tu môže opýtať na čokoľvek ohľadne produktov poisťovní, bánk a fondov bez toho, aby mu boli predávané produkty či poskytované komerčné informácie, ktoré nežiada. Táto skupina je dobrým príkladom posilňovania finančnej gramotnosti na Slovensku.

S cieľom prispieť k nej budú podrobne spracované aj všetky ďalšie diskusie konferencie Finweek, nakoľko táto tlačová správa obsahuje len spracovanie prvých dvoch dní. Dostupné budú v písomnej forme, ale aj vo forme videí a podcastov. Diskusie prvých dvoch dní si už teraz môžete pozrieť na našom YouTube kanáli či vypočuť vo forme podcastu.

Konferencia Finweek sa realizovala v hlavnom partnerstve s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Národnou bankou Slovenska. Vďaka za možnosť jej zorganizovania patrí aj ďalším partnerom a podporovateľom:

• Hlavní partneri: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Národná banka Slovenska


• Partneri: British Embassy Bratislava


• Podporovatelia: Burza cenných papierov v Bratislave, a.s., ČSOB, Oracle Corporation, Raiffeisen Bank

Všetky informácie nájdete na Finweek.sk a na sociálnych sieťach.

Informačný servis