Lexmann: Po 20 rokoch, čo máme eurofondy na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, sa medzi Bratislavským a Prešovským krajom rozdiel strojnásobil (video)

Po 20 rokoch, čo máme eurofondy určené primárne na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, sa medzi Bratislavským a Prešovským samosprávnym krajom rozdiel ešte strojnásobil. V rozhovore pre agentúru SITA na to upozornila europoslankyňa a kandidátka do Európskeho parlamentu za Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) Miriam Lexmann.

Na Slovensku máme podľa nej už desiatky miliárd eur, ktoré sa „prejedli“. „Všetci sa veľmi tešia, že sa nám podarilo na 100 percent vyčerpať eurofondy z toho posledného balíka, ktoré končili v roku 2021, ale mohli sme to dočerpávať ešte až do konca minulého roka, a teraz sa to nejakým spôsobom zúčtovalo všetko. Mrzí ma, že naším cieľom je, že dlhodobo sme nedokázali vyčerpať tieto prostriedky, tak teraz sme si stanovili cieľ, že ich vyčerpáme. Ale vôbec sa nepýtame, ako sme ich vyčerpali,” upozornila kandidátka za KDH.

Vyrovnávanie rozdielov

Základná politika Európskej únie je podľa Lexmann, aby sa rozdiely medzi všetkými jej regiónmi vyrovnávali, čím by sa vyrovnávala aj životná úroveň.

>>> Celý rozhovor s Miriam Lexmann

„V Prešovskom kraji z niečo viac ako 800 obcí, ktoré tam sú, vyše 600 nemá vodu ani kanalizáciu. Keď tam nemáte vodu ani kanalizáciu, tak tam neviete postaviť nejaký väčší podnik, neviete tam zvýšiť životnú úroveň a ľudia sa sťahujú odtiaľ preč, čiže neviete tam vytvoriť podnikateľské prostredie,” vysvetlila Lexmann.

Rozumné čerpanie eurofondov

V tomto prípade podľa jej slov idú investície len do tých rozvinutejších slovenských regiónov, a tie chudobnejšie upadajú stále hlbšie.

Kandidátka do europarlamentu uprednostňuje rozumné čerpanie eurofondov, aby sa Slovensko posúvalo dopredu, a tak prinášalo riešenia, ktoré občania očakávajú ako súčasť európskeho spoločenstva.

„Tie riešenia nemusíme vymýšľať, pretože vidíme, že fungujú v Poľsku či v Českej republike. KDH dlhodobo presadzuje takú politiku, aby viac a viac tých finančných prostriedkov išlo rovno do regiónov, aby si ich naše župy dokázali prerozdeliť, pretože oni vedia lepšie, do čoho potrebujú investovať,” dodala Lexmann.

Nulová spoluúčasť

Podľa jej slov by sa malo upustiť z byrokracie, aby sa vízie nevypisovali v Bratislave. Rovnako navrhuje nulovú spoluúčasť, ktorá môže byť pre malé obce problémom.

„Keď sa má malá obec spolupodieľať piatimi alebo teraz už ôsmimi percentami na projekte, tak je to pre ňu veľmi náročné zobrať si pôžičku a tú spoluúčasť nejakým spôsobom prevziať na vlastné plecia,” zhodnotila Miriam Lexmann.

Myslí si, že to nie je správny prístup štátu, ktorý by nemal robiť rozdiely medzi občanmi, ktorí žijú v obciach. V prípadoch, keď ide o infraštruktúru, mal by podľa nej prevziať spoluúčasť štát.

„My sme stále nenabehli na taký systém čerpania eurofondov, aby to bolo efektívne, aby to prinášalo dobro pre našich občanov, aby to vyrovnávalo rozdiely medzi regiónmi, aby sme tým posúvali Slovensko dopredu a vytvárali aj konkurencieschopnosť krajiny voči iným. Aj čo sa týka ekonomiky, aby sme aj v rámci EÚ dokázali prispieť viac,” uzavrela kandidátka do európskeho parlamentu za KDH Miriam Lexmann.

Rozhovory zo štúdia SITA si môžete vypočuť aj na —> Spotify