Lexmann nečaká na brexit, predstavu o svojom prípadnom pôsobení v europarlamente má jasnú

11.10.2019 (Webnoviny.sk) - Aj keď sa už Miriam Lexmann niekoľkokrát vyjadrila, že nečaká na brexit, predstavu o svojom prípadnom pôsobení v Európskom parlamente (EP) má jasnú. Chce byť členkou Výboru pre zahraničné veci. Povedala to v rozhovore pre agentúru SITA.

Lexmann bola zvolená za poslankyňu europarlamentu, no nikdy svoj mandát nevykonávala, zostala ako náhradníčka. Do EP by mala nastúpiť v prípade, že Spojené kráľovstvo vystúpi z Európskej únie.

„Som pripravená vykonávať svoj mandát. Chcela by som ísť do zahraničného výboru (AFET, poznámka SITA) a do podvýboru pre bezpečnosť (SEDE, poznámka SITA) a venovať sa napríklad aj otázke dezinformácií,“ povedala Lexmann s tým, že si vie predstaviť svoje pôsobenie aj vo Výbore pre ústavné veci (AFCO) či Výbore pre rozpočet (BUDG).

Pripomenula, že v európskych štruktúrach sa pohybuje dlhodobo, bola napríklad riaditeľkou Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu v Bruseli.

Brexitový mandát

Lexmann bola vo voľbách do EP riadne zvolenou za poslankyňu, no stala sa nakoniec len náhradníčkou kvôli tzv. brexitovému mandátu. Ten podľa Štátnej volebnej komisii pripadol dvojke kandidátky KDH Lexmann, aj keď strana získala viac hlasov ako SaS.

Tá ma v EP dvoch europoslancov, pričom KDH pripadlo do odchodu Spojeného kráľovstva jedno miesto. Lexmann hovorí, že doteraz ju kvôli vzniknutej situácii nikto z EP nekontaktoval. Iba súkromne sa o jej situáciu zaujímal generálny tajomník parlamentu a poslanci z frakcie EPP, ktorej je KDH členom.

„Môj oficiálny status je, že ja som zvolená europoslankyňa a dostala som dekrét. Taký istý ako dostali iní europoslanci. Nemám tam ani napísanú podmienku brexitu,“ povedala Lexmann.

Aj keď je zvolenou europoslankyňou, ako hovorí, nečerpá žiadne sociálne alebo finančné benefity plynúce z tohto postu. „Keďže ma Slovenská republika vyhlásila za zvolenú europoslankyňu, musela som odísť zo svojej práce. Nemohla som naďalej robiť pre mimovládnu organizáciu, kde je jasne deklarované, že politici pre ňu nemôžu pracovať,“ dodala.

Zamietnutý návrh KDH

Ústavný súd SR 26. júna zamietol návrh Kresťanskodemokratického hnutia k uplatneniu tzv. brexitového mandátu po voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa konali 25. mája. KDH namietalo, že tento mandát pripadol ich kandidátke Lexmann, pričom ich strana získala viac hlasov ako SaS, ktoré má dvoch europoslancov.

Novelu, ktorá upravuje 14. mandát, prijala Národná rada SR začiatkom roka. Doteraz malo Slovensko 13 poslancov Európskeho parlamentu, po odchode Veľkej Británie by sme mali mať 14 mandátov.

Až po prepočítaní výsledkov eurovolieb a po rozdelení všetkých mandátov sa určuje, ktorý zo 14 poslancov je náhradníkom v prípade brexitu. Podľa novely zákona, ktorú predložila ministerka vnútra Denisa Saková, je to „zvolený kandidát tej politickej strany alebo koalície, ktorá vykázala najmenší zostatok delenia“.

Podľa platného zákona rozdelenie mandátov na základe získaných hlasov sa uskutočňuje v dvoch kolách. Strana SaS získala po prepočte 1,99 mandátu. Do druhého mandátu jej chýbalo 0,01 mandátu. Preto jej pridelili ešte jeden. KDH získalo 2,06 mandátu, v prvom kole teda dostalo dva mandáty. Podľa zákona 14. mandát dostane strana, ktorá mala tzv. najmenší zvyšok a ten malo KDH. Mohla to byť však ktorákoľvek strana, aj víťazná koalícia Progresívne Slovensko a Spolu.

Viac k témam: Voľby do Európskeho parlamentu (eurovoľby) 2019
Zdroj: Webnoviny.sk - Lexmann nečaká na brexit, predstavu o svojom prípadnom pôsobení v europarlamente má jasnú © SITA Všetky práva vyhradené.