Hrušovský si nevie predstaviť fyzický zásah proti poslancom, voči parlamentnej stráži má viacero námietok

12.2.2022 (Webnoviny.sk) - Zriadenie parlamentnej stráže nie je šťastným riešením, jej zásah by dehonestoval schôdzu Národnej rady SR. Pre agentúru SITA to povedal Pavol Hrušovský, ktorý parlament viedol za druhej vlády Mikuláša Dzurindu a istý čas aj za vlády Ivety Radičovej. Zdôraznil, že by sa nevybral cestou zriadenia stráže napriek tomu, čo sa deje v národnej rade.

Debata o stráži sa obnovila po incidentoch v rokovacej sále pri schvaľovaní obrannej dohody s USA tento týždeň v utorok 8. februára. Hlavnými aktérmi boli poslanci strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS).

Oblievalo sa vodou, pískalo sa, púšťali sa sirény a nezaobišlo sa to ani bez fyzickému kontaktu, keď Marek Kotleba (ĽSNS) strhol rúško Miroslavovi Žiakovi (SaS).

Na všetko netreba zákony

Hrušovský hovorí, že zákon o rokovacom poriadku nepredvída situácie, že by sa „poslanci mali dostať až do takéhoto vulgárneho spôsobu výkonu poslaneckého mandátu“.

Pri silných emóciách, keď chýba rozum, by uprednostňoval rokovania, na ktoré by mal šéf parlamentu pozvať lídrov strán a šéfov klubov. Keď treba, prerušil by schôdzu aj na hodinu či dve.

„Neviem si predstaviť, že príde nejaká skupina neozbrojených alebo ozbrojených ľudí do rokovacej sály, kde je už teraz zakázané so sebou nosiť zbraň. Bola by to ozbrojená zložka alebo nejaká zápasnícka úderka? Nech sa tam deje čokoľvek, mám voči tomu vážne výhrady. Za dostatočný považujem inštitút vykázania z rokovacej sály,“ zhodnotil bývalý šéf parlamentu s tým, že na všetko netreba zákony, ale slušnosť a rozum každého jedného poslanca.

Hrušovský hovorí o chuligánoch

Pokračoval, že by rád počul definíciu parlamentnej stráže. Pripomenul, že dnes režim ochrany budovy parlamentu vrátane vnútorných zariadení má na starosti Úrad na ochranu ústavných činiteľov. Nevie si predstaviť, že by v parlamente fungoval dvojaký režim z hľadiska bezpečnosti.

Kladie si preto otázku, kto by bol štatutárom parlamentnej stráže, či bude fungovať na úrovni zamestnancov národnej rady alebo to bude iná zložka, ktorá by patrila pod rezort vnútra. Hrušovský si z minulosti pamätá na vyjadrenia o stráži po objavení sa situácií s vypätými emóciami, no nakoniec sa podľa neho dospelo k záveru, že to nie je možné.

„Siahať na ústavného činiteľa silou, tak to si neviem predstaviť, ako by to mohlo fungovať,“ mienil. Predpokladá, že iba zmeniť zákon o rokovacom poriadku parlamentu nebude stačiť. Zároveň varoval, že to, čo sa deje na Hradnom vrchu v Bratislave, sa môže preniesť aj do miest a obcí. Podľa neho politiku treba dať niekedy nabok a vedieť sa zmieriť aj s politickým súperom a neustále presviedčať.

„Veď aj my sme mali ťažkých politických konkurentov. Tí aj vedeli, čo chcú. Toto sú chuligáni,“ uzavrel bývalý predseda Národnej rad SR.

Kollár stráž spočiatku odmietal

Súčasný šéf poslaneckej snemovne Boris Kollár (Sme rodina) stráž odmietal. Po incidentoch pri rokovaní o dohode s USA názor zmenil. Vyhlásil, že stráž sa zavedie v zákone o rokovacom poriadku parlamentu, aby sa nespratníci mohli fyzicky vykázať z pléna.

„Keď to budeme tolerovať, tak si na to zvyknú a budú to brať ako pracovnú metódu,“ uzavrel Kollár.

Viac k témam: parlamentná stráž
Zdroj: Webnoviny.sk - Hrušovský si nevie predstaviť fyzický zásah proti poslancom, voči parlamentnej stráži má viacero námietok © SITA Všetky práva vyhradené.