Bujňák: Predĺženie volebného obdobia v samosprávach by bolo prípustné najskôr od nasledujúcich komunálnych volieb

Predĺženie volebného obdobia orgánov samospráv by bolo prípustné až od nasledujúcich komunálnych volieb, pretože voliči by vopred vedeli, na aké funkčné obdobie komunálnych politikov volia. Pre agentúru SITA to viedol ústavný právnik Vincent Bujňák.

„Takáto zmena zo štvorročného napríklad na päťročné či šesťročné volebné obdobie by však mala byť sprevádzaná vyvažovaním, teda brzdami a protiváhami. Ak sa voleným orgánom dáva moc do rúk na dlhšie obdobie, potom by mali byť aj viac kontrolovateľnými. Pokiaľ by sa preto volebné obdobie malo predlžovať, ruka v ruke by s tým malo ísť zreálnenie kvóra na odvolanie starostu,“ zdôraznil v reakcii na diskusiu o možnom posunutí komunálnych volieb ako konsolidačnom opatrení vlády.

Neefektívne kvórum na odvolanie starostu

Ústavný právnik však poukazuje na to, že na rozdiel od nemeckých spolkových krajín alebo Poľska je u nás tento nástroj do veľkej miery nefunkčný. Dôvodom je, že na odvolanie starostu potrebujete účasť 50 percent oprávnených voličov, i keď starosta mohol byť zvolený vo voľbách, ktorých sa zúčastnilo napríklad 25 až 30 percent oprávnených voličov.

„Poľskú úpravu možno v tomto smere považovať za vyváženú, lebo ustanovuje podmienku účasti najmenej tri pätiny z počtu voličov, ktorí sa volieb odvolávaného orgánu zúčastnili. Keďže volebné obdobie by sa predlžovalo nielen starostom, ale aj zastupiteľstvám, zároveň by bolo potrebné doplniť aj použiteľnosť miestneho referenda na odvolanie zastupiteľstva, čo dnes možné nie je,“ dodal Bujňák.

Historický príklad z roku 1998

V roku 1998 slovenský parlament predĺžil volebné obdobie orgánov samosprávy obcí zvolených vo voľbách v roku 1994. Ako však ústavný právnik upozornil, neurobil to bežným zákonom, ale ústavným zákonom.

„Tento ústavný zákon bol prijatý v nadväznosti na nález ústavného súdu, ktorým tesne pred komunálnymi voľbami vyslovil nesúlad viacerých ustanovení zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí, a bez nich sa voľby v stanovenom termíne uskutočniť nemohli. Právna doktrína hodnotí tento ústavný zákon tak, že to bolo zlé riešenie, ale všetky ďalšie prichádzajúce do úvahy boli ešte horšie,“ poukázal Bujňák s tým, že predĺženie funkčného obdobia nie je možné dosiahnuť bežným zákonom.

Zároveň dodáva, že v dnešnej situácii porovnateľné dôvody pre predĺženie volebného obdobia neexistujú. „Aj národná rada má rešpektovať, že podľa ústavy sa voľby musia konať v lehotách nepresahujúcich pravidelné volebné obdobie ustanovené zákonom. Problémom je, že ak by národná rada predsa len takýto ústavný zákon prijala, na základe zmeny ústavy z roku 2020 má ústavný súd zakázané preskúmavať ústavné zákony, pričom samotný ústavný súd si túto právomoc naďalej vyhradil len v extrémnych prípadoch,“ hovorí Bujňák.