Piatok, 17. máj 2024
Oblačno 8,5 °C
Mimoriadne správy
- Moskva stratila ďalších vyše tisíc vojakov, celkové straty od začiatku invázie sa blížia k hranici 500 000
- Ficovi vyjadrilo solidaritu viac ako 200 lídrov zo 77 krajín sveta, štáty sú podľa Blanára atentátom zhrozené
- Klausa slovo postrelili zásadne poburuje a vyzval médiá, aby nebagatelizovali atentát na Fica
- Štáty EÚ sa obrátili na eurokomisiu, žiadajú viac medzinárodných partnerstiev v boji proti nelegálnej migrácii
- Rusko nemá dostatok vojakov na strategický prielom v Charkovskej oblasti, tvrdí generál Cavoli
Ako národ máme bohatú históriu, len ju vytesňujeme a odmietame, tvrdí historik Holec (video)
1.2.2024 (SITA.sk) - Vytesňujeme všetko uhorské, habsburské a československé, a potom si myslíme, že sme bezdejinný národ. Uviedol to historik z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied Roman Holec v relácii Miroslava Wlachovského Okno do sveta na portáli sita.sk.
Vymýšľanie vlastných dejín
Problémom sú podľa neho nielen vyjadrenia niektorých maďarských politikov, ktorí volajú po návrate tzv. Veľkého Uhorska, ale aj my sami sa vytláčame z dejín, ktoré sú aj naše.
>>> Celý rozhovor s profesorom Romanom Holecom
„Démonizujeme a vytláčame celú našu minulosť a dištancujeme sa od panovníkov, šľachty a rôznych historických procesov, ktoré boli aj naše a odohrávali sa na tomto území," povedal Holec.
Myšlienky o vlastnej bezdejinnosti nás potom podľa neho nútia k dvom alternatívam. Jednak si konštruujeme a vymýšľame vlastné dejiny, a zároveň upadáme do veľkých komplexov a depresií, že sme bez histórie. „Jedno ani druhé, pochopiteľne, nie je tou správnou cestou," zdôraznil.
Výrazy „uhorský“ alebo „maďarský
Historik podčiarkuje, každá naša dedinka bola prepojená s nejakým šľachtickým rodom a mala tým pádom väzby na polovicu Európy. Slovensko vždy bolo súčasťou Európy a v tej by malo aj zostať a k nej sa hlásiť, prízvukuje. Slovensko tvorilo po Budapešti druhú ekonomicky najvyspelejšiu časť Uhorska.
Historik poukazuje na to, že aj keď sa v Uhorsku všetko politizovalo z etnického hľadiska, v otázkach ekonomiky bolo veľmi liberálne a týkalo sa to daní aj možnosti podnikania. Devätnáste storočie bolo spojené s masívnou výstavbou železníc a 95 percent našich dnešných železníc bolo postavených ešte za čias Uhorska. „Aj to je naše uhorské dedičstvo, ktoré nevedomky užívame každý deň," dodal Holec.
Používanie výrazov „uhorský“ alebo „maďarský“ je podľa neho problém nielen terminologický, ale aj politický. „Aj z nemaďarských jazykov sa vytráca táto rozlišovacia schopnosť, lebo kedysi dokázali aj v angličtine, nemčine či ruštine rozlišovať medzi Maďarom a Uhrom, čo sa už teraz stráca," poukázal Holec.
Relácie Okno do sveta si môžete vypočuť aj na >>> Spotify
Viac k témam: Historik, Video podcast Okno do sveta
Zdroj: SITA.sk - Ako národ máme bohatú históriu, len ju vytesňujeme a odmietame, tvrdí historik Holec (video) © SITA Všetky práva vyhradené.
Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a. s. si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.
Predchádzajúci článok
Kam na strednú školu?