Sobota, 7. marec 2026
Mimoriadne správy
- Vývoj situácie v Iráne má rôzne scenáre, politológ hovorí o bezpečnostných aj ekonomických rizikách pre Európu
- Irán 48 hodín po útoku. Režim na kolenách, ale svet je bližšie k vojne než k mieru? – FOTO
- Námestník iránskeho ministra zahraničných vecí čelí žalobe pre účasť na zločinoch proti ľudskosti
- Prezident Pellegrini rokoval v Indii s premiérom Módím, Slovensko chce s krajinou posilniť spoluprácu – VIDEO, FOTO
- Blanár zastupoval Fica na prvom zasadnutí Trumpovej Rady mieru, Slovensko bolo v úlohe pozorovateľa – FOTO
BRATISLAVA 4. januára (WebNoviny.sk) - Nominálna mzda priemerne zarábajúceho Slováka sa zvýšila z 5379 slovenských korún v roku 1993 na úroveň 925 eur v roku 2017. Po prepočte konverzným kurzom na eurá sme v roku vzniku Slovenskej republiky v priemere zarábali 179 eur mesačne. Porovnanie priblížil analytický tím Poštovej banky.
Aj keď by sa teda dalo povedať, že príjmy za 25 rokov existencie Slovenska vzrástli viac než päťnásobne, analytička Poštovej banky Jana Glasová upozorňuje, že reálne nie sme päťkrát bohatší ako vtedy. "Nemôžeme pozerať iba na nominálne zvýšenie miezd, ale treba brať do úvahy aj vývoj cien, ktoré sa počas tohto obdobia taktiež zvýšili, a to viac než trojnásobne," hovorí Glasová.
Inflácia v roku 1993 bola 23 percent
Reálnejší pohľad na to, či zarábame viac alebo menej ako v roku 1993 nám podľa Glasovej prináša vývoj reálnych miezd, teda nominálnych miezd očistených o infláciu, keďže na začiatku 90. rokov inflácia dosahovala až dvojciferné hodnoty. "Aj v roku 1993 predstavovala priemerná inflácia až 23 percent," priblížila Glasová.
Na začiatku 90. rokov tak podľa Glasovej síce naše priemerné zárobky v nominálnom vyjadrení rástli, a to aj dvojciferným tempom, ale vzhľadom na vysokú infláciu naše reálne mzdy klesali. "V roku 1993 náš priemerný reálny zárobok medziročne poklesol o takmer štyri percentá," vraví Glasová.
Dvojciferný cenový rast potrápil Slovensko aj na prelome milénia, ale netrvalo to dlho. "Od roku 2005 sa inflácia u nás držala pod päťpercentnou hranicou a v rokoch 2014 až 2016 sme dokonca prechádzali obdobím deflácie, teda poklesom cien tovarov a služieb v obchodoch," uviedla Glasová.
Mnohí nedosahujú úroveň priemernej mzdy
Poštová banka uvádza, že v roku 2016 boli naše reálne zárobky približne o 67 percent vyššie ako v roku 1993 a v roku 2017 sme reálne zarábali zhruba o 73 % viac ako v roku vzniku našej krajiny.
"Z tohto uhľa pohľadu vyplýva, že sa máme v priemere lepšie ako v roku 1993 a naša životná úroveň je vyššia," hovorí Glasová, ale upozorňuje, že aj tento pohľad na vývoj reálnych zárobkov je však do určitej miery skreslený. "Priemerná mzda v hospodárstve je síce veľmi dôležitý ukazovateľ, pravdou ale je, že mnohí Slováci si na úroveň priemernej mzdy ani zďaleka nesiahnu," dodáva.
Životnú úroveň zhoršuje aj vysoký podiel nízkopríjmových zamestnancov a ľudí bez práce. "Od toho totiž závisí naša možnosť či nemožnosť nájsť si prácu, špeciálne prácu, ktorá nás baví a prináša nám aj primeraný zárobok," vraví Glasová.
Zatiaľ čo podľa Glasovej v socialistickom režime nezamestnanosť takmer neexistovala, začiatkom 90. rokov sa vyhupla na dvojciferné hodnoty. V súčasnosti sa ale nachádza na historicky najnižších úrovniach a bez práce je len osem percent nášho ekonomicky aktívneho obyvateľstva.
Viac k témam: platy, Poštová banka
Zdroj: Webnoviny.sk - Slováci reálne zarábajú o 73 percent viac ako v roku 1993 © SITA Všetky práva vyhradené.
Populárne články
Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a. s. si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.
Predchádzajúci článok
Začala platiť prísnejšia regulácia hazardných automatov, v krčmách a pohostinstvách sú minulosťouNasledujúci článok
Automobilka Volkswagen má za sebou rekordný rok vo výrobe
Slovenská pošta pozastavila zásielky do viacerých krajín sveta, reaguje tak na bezpečnostnú situáciu
Každý piaty tínedžer na Slovensku trpí obezitou. Kaufland verí, že prevencia je kľúčová
Zelené slogany už nestačia: pravidlá pre udržateľnosť sa sprísňujú