Komunistická strana si po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy upevňovala moc aj v armáde

BRATISLAVA 19. augusta (WebNoviny.sk) - Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československej socialistickej republiky v auguste roku 1968 si vládnuca Komunistická strana Československa upevňovala mocenské postavenie.

Očista sa priamo dotkla aj príslušníkov domácej armády, pričom bola táto politika prakticky uplatňovaná až do Nežnej revolúcie v roku 1989. Pre agentúru SITA to povedal Peter Šumichrast z Vojenského historického ústavu.

Politika negatívne ovplyvnila život

Slovenská republika a Česká republika si v utorok pripomenú 50. výročie od vpádu piatich armád pod velením vtedajšieho Sovietskeho zväzu.

„Samozrejme, že invázia časti vojsk ZSSR, NDR, Poľska, Maďarska a Bulharska do vtedajšej ČSSR v auguste 1968 priniesla upevňovanie moci Komunistickej strany Československa realizovaním politiky dôslednej očisty štátneho aparátu od ´pravicovooportunistických a antisocialistických živlov´ vo vtedajšej spoločnosti,” povedal Šumichrast. Dôsledky samotnej okupácie siahajú až do súčasnosti, pričom samotný vpád vojsk Varšavskej zmluvy negatívnym spôsobom ovplyvnil aj ďalší osobný život príslušníkov Československej ľudovej armády.

Odporúčame:
Prezident Kiska požiadal o vystúpenie v RTVS k 50. výročiu vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR

„Bohužiaľ, táto politika bola s rôznou intenzitou realizovaná počas celého normalizačného obdobia a de facto bola ukončená až Nežnou revolúciou v novembri 1989. Zákonite sa nevyhla ani tisícom príslušníkov Československej ľudovej armády a ich rodinných príslušníkov, ktorým negatívnym spôsobom ovplyvnila ich ďalší život,” doplnil historik.

Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych

V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy bez Rumunska do Československej socialistickej republiky. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR sa neskôr stiahli, no ZSSR rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa stiahli až v roku 1991.

Nádeje vkladané v roku 1968 do obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom ÚV KSČ Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie. Za prvého, neskôr generálneho tajomníka ÚV KSČ bol na jar 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených.

Československá vláda zaznamenala od 21. augusta do 3. septembra 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie.

Viac k témam: Alexander Dubček, august 1968, Československo, okupácia Československa
Zdroj: Webnoviny.sk - Komunistická strana si po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy upevňovala moc aj v armáde © SITA Všetky práva vyhradené.